Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

Levoča s trhom pred radnicou, začiatok 20. storočia

Spišské farbiarstvo a modrotlač

Farbiarske a modrotlačiarske dielne boli rozšľrené najmä v oblasti výroby plátna. Prvý záznam, ktorým farbiari na Slovensku vchádzajú do dejín, je z roku 1608. Je to zápis v cechovej knihe šestnástich spišských miest v Levoči o zriadení najstaršieho cechu farbiarov zásluhou majstra Tobiáša Netschera z Levoče.

Prvá zmienka o modrotlači z nášho územia pochádza z roku 1798 takisto z cechovej knihy farbiarov v Levoči, kde sa uvádza, že prvým tlačiarom a farbiarom studenou kypou bol Samuel Kraus.

Potláčané látky začali už v stredoveku nahrádzať nákladné tkaniny, najmä brokát a drahé výšivky. V dejinách tlače látok rozoznávame dva druhy tlače: pozitívnu, keď sa vzor tlačí tmavými farbami na svetlý podklad a negatívnu, keď je podklad tmavší ako vzor. Modrotlač je spôsob výroby negatívnej, nazývanej aj rezervážna tlač, podľa tlačenia rezervami, t.j. drevenými a kombinovanými formami. Holanďania na svojich obchodných cestách spoznali nový druh potláčania látok za studená s použitím modrého indiga, odkiaľ sa koncom 17. storočia dostala do nemeckých miest. Nový spôsob tlače doviezol z Holandska do Nemecka až roku 1690 Juraj Neuhofer svojmu bratovi do Augsburgu. V roku 1771 vyšla v Karlsruhe už aj knižočka o tom, ako sa naučiť túto techniku, ktorú dovtedy držali mnohí farbiari ešte v tajnosti. Bol to návod pre „nový spôsob farbenia bavlnených látok popri saskom spôsobe krásnofarbiarstva na plátno, hodváb, vlnu a kožu".

79