Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

súkenníci, čižmári, obuvníci a krajčíri (12 remeselníkov). Mimo cechu boli 2 kožušníci a 1 klobučník.

Kežmarok, ktorý mal vyspelé remeslá s dominantným plátenníctvom, súkenníctvom, klobučníctvom a farbiarstvom vyrábajúcim najmä na trh, sa dostal do popredia najmä v 18. storočí. Veď len farbiarov bolo v meste okolo 20, ktorí zafarbili státisíce metrov plátna nielen zo Spiša, ale i z Haliče a Poľska. V roku 1818 tu pracovalo 24 farbiarov, v roku 1835 až 35 majstrov. V Kežmarku sa usadili aj majstri zo Sliezska, ktorí povzniesli tunajšiu súkennícku výrobu najmä výrobou jemného súkna. V roku 1828 tu pracovalo 22 súkenníkov.

Aj Ľubica bola mestom s rozvinutým súkenníctvom, v danom období mala okolo 150 majstrov. Ich stav sa podstatne znížil, pretože k roku 1828 bolo v Ľubici len 79 majstrov.

Spišské Podhradie malo v sedemdesiatych rokoch 18. storočia 234 remeselníkov, z toho najviac krajčírov, čižmárov, ševcov, kožušníkov a klobučníkov. V roku 1828 ich už bolo len 53.

Sleoaftidje ôäufer in ftňíó, Ai&fer (Somftat.

Spišská Nová Ves koncom 19. storočia

Spišská Belá mala 250 majstrov, z nich tretinu tvorili ševci, bolo tu 41 kožušníkov, 22 krajčírov. Cech krajčírov sa zachoval od roku 1639 a trval 233 rokov. Za ten čas mal dovedna 205 majstrov. Cechové knihy krajčírov opisujú mená a funkcie členov, z roku 1712 sú tu zoznamy materiálov a mnohé strihy i záznamy o cudzích vandrujúcich tovarišoch. Ich patrónom bol sv. Ján Krstiteľ,

73