Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

v zeleno-modrej zástave mali znak náprstku a nožnice. Kožušnícky cech existoval od roku 1639 do 1872, ich patrónom bol tiež s v. Ján Krstiteľ. Znak na zlatopurpurovej zástave bol hermelínový pás. Farbiari z Belej boli do roku 1818 v spoločnom cechu farbiarov v Levoči. Od roku 1818 do roku 1841 navštívilo tunajší farbiarsky cech 420 cudzích tovarišov z Uhorska, Rakúska a Nemecka. Patrónom farbiarov bol sv. Šimon, na modro-purpurovej zástave mali ako znak zlatú mandľu.

Spišské Vlachy so 140 majstrami boli centrom krajčírstva, ševcovstva a kožušníctva. V roku 1828 tu už bolo len 70 remeselníkov.

Spišská Nová Ves mala v roku 1773 314 majstrov, z čoho boli najpočetnejší ševci, ktorých bolo 36. Čižmárov bolo 30, kožušníkov 29, rovnako i krajčírov, do dvadsať súkenníkov a 12 tkáčov. V roku 1828 tu bolo 11 farbiarov, ale značne poklesol počet súkenníkov.

V Gelnici prevažovali remeslá spojené s baníctvom, ale nechýbali ani tu textilné a odevné remeslá. Celkovo bolo v roku 1780 až 118 remeselníkov. Údaje z roku 1828 označujú 35 ševcov, 20 krajčírov a 15 čižmárov, ktorí svoje produkty predávali najmä miestnemu baníckemu obyvateľstvu. V blízkom Mníšku boli v tom období 4 farbiari.

Nemecké cechové štatúty boli v Kežmarku, v Gelnici, vo Švedlári a v Smolmku. V Spišskej Novej Vsi bolo z 19 cechov založených do konca 18. storočia 17 nemeckých.

Výroba plátna na Spiši

Výroba plátna bola sústredená predovšetkým do severných stolíc vtedajšieho Slovenska. Najviac plátna sa vyrábalo na Spiši. V období sedemdesiatych rokov 18. storočia sa plátenníctvom, ako dôležitým zdrojom obživy zaoberali v týchto dedinách a mestečkách severného Spiša s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom: Holumnica, Lomnická, Chmeľnica, Huncovce, Mlynica, Podhorany, Bušovce, Toporec, Výborná a Veľká Lomnica. V Toporci plátno aj bielili, a v Chmeľnici sa vyrábala na predaj aj priadza, ktorú v iných dedinách tkali na plátno. Prirodzene, veľmi veľa plátna sa vyrábalo aj vo viacerých obciach so slovenským etnikom.

Na južnom Spiši boli za plátennícke centrá označované zväčša slovenské obce.

Výroba plátna na Slovensku v tomto období zo všetkých stránok zaostávala za plátenníctvom v Čechách a na Morave, ale najmä v Sliezsku. Plátno zo Slovenska bolo užšie, hrubšie a podstatne horšie bielené. Tieto známe nedostatky sa za vlády Jozefa II. pokúšali odstrániť pozývaním najmä nemeckých odborníkov, ktorí mali úroveň výroby povzniesť a domácich výrobcov naučiť kvalitnejšiemu spôsobu výroby plátna.

74