Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
ravou. Po prvej svetovej vojne sa z Jánovej Lehoty odsťahovalo zopár rodfn do Rakúska k Neuhäuselu. V roku 1930 sa 9 rodľn z Hauerlandu usádza vo Veľkých Bedzanoch pri Topoľčanoch. Mnohí samozrejme odchádzajú aj jednotlivo, buď na majetky, kde pracovali ako sezónni robotníci, alebo do väčších miest, najmä do Budapešti. Na prelome 19. a 20. storočia, tak, ako tisíce ďalších obyvateľov zo Slovenska, aj Nemci sa sťahujú do zámoria za víziou lepšej budúcnosti. Kolonizácia Spiša Ničivý nájazd Mongolov z Ázie do Európy zasiahol nielen Spiš, ale aj celé bývalé Uhorsko. Kráľ Belo IV. bol zastihnutý nepripravený, a celá krajina bola vydaná napospas Tatárom, ktorí ju pustošili celý rok. Belo IV., aby aspoň čiastočne nahradil obrovské straty na obyvateľstve, povolával osadníkov a kolonistov z rozličných častí Nemecka, Talianska, Sliezska a usporiadal majetkové chotárne záležitosti obcí a jednotlivcov. Samuel Weber tvrdí, že prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš už za uhorského panovníka Gejzu II. (1141-1161) z oblasti Rýna. Podľa Webera po prvom tatárskom vpáde sem prišli kolonisti zo Sliezska, Durínska a roku 1259 aj z Bavorska. Všetkých nových osadníkov staré listiny nazývajú hosťami (hospites). Z posledného decénia 12. storočia sa zachovala správa legáta apoštolskej stolice Gregora o spore medzi sedmohradským biskupom a sibíňskym prepoštom o rozsahu prepoštského obvodu. Hovorí sa v nej o Flanderčanoch (Flandrenses), ktorí za panovania Gejzu II. prišli do Sedmohradska. Varsík predpokladá, že v tom istom čase sa časť flanderských kolonistov zaiste dostala aj na Spiš. Je známe i to, že už začiatkom 13. storočia sídlili Nemci (Teutonici) aj v desiatich dedinách kráľovnej Gertrúdy, manželky Ondreja II. (1205-1235) v oblasti Góncu pri Hornáde, ktorá darovala niektoré oblasti Spiša svojmu bratovi Eckbertovi, biskupovi z Bambergu. Prvá vlna nemeckých kolonistov zasahuje Spiš pravdepodobne už v druhej polovici 12. storočia, ďalšia začiatkom 13. storočia, o čom svedčí najstarší doklad o Spiši z roku 1209. Zaiste medzi nimi bolo i nizozemské obyvateľstvo, čomu nasvedčuje i toponymum Spišských Vlách - Wallendorf (z Wallonendorf), Szepes Olaszi, v roku 1262 Villa Latina. Nevytvorili ešte kompaktné etnické územie, ale usadzovali sa roztrúsené v oblastiach doteraz neosídlených alebo len málo osídlených Slovanmi. Ďalšie prúdy germánskeho obyvateľstva prichádzali väčšinou z územia dnešného Nemecka. Najmohutnejší prúd nemeckých kolonistov - Sasov - osídľuje Spiš až po tatárskom plene, teda po roku 1241. Tatársky plen vyľudnil tak slovanské, ako i germánske osídlenie Spiša. Túto situáciu využil nový silný prúd saských kolonistov, ktorí osídľujú dediny pri riekach alebo na križovatkách ciest s výhodnou polohou, so zámerom vytvoriť z nich remeselnícko-obchodné strediská mestského charakteru. Vo svojej vlasti boli totižto svedkami intenzívneho rozvoja miest, preto túto formu zavádzajú i na Spiši. 42
