Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Ako tvrdí Varsík, oblasti Spiša s výhodnou polohou osídlilo slovanské obyvateľstvo už pred pred príchodom Germánov, ale po tatárskom plene splynulo s početnými saskými prisťahovalcami. Nové saské obyvateľstvo rýchlo asimilovalo aj zvyšky staršieho germánskeho osídlenia a v druhej polovici 13. storočia vystupujú germánski kolonisti na Spiši už pod jednotným názvom Sasi (Saxones).

Najstarším známym písomným dokladom o severnom Spiši je listina z roku 1235, ktorou pápež Gregor IX. urovnáva cirkevný spor o preberaní desiatkov z Podolínca (Pudllein) a jeho okolia medzi krakovským biskupstvom a ostrihomským arcibiskupom. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že Podolínecje už rozvinutou osadou s patrocľniom Panny Márie, a že v jeho okolí existujú viaceré sídelné jednotky. Nevie sa však presne, ktoré sú to osady, ale je pravdepodobné, že išlo o Starú Ľubovňu (Altlublau), Hniezdne (Kniesen), Toporec (Topportz), Lomnickú (Kleinlomnitz) a Holumnicu (Hollumnitz).

Listina z roku 1251, ktorou kráľ Belo IV. daroval turčianskemu kláštoru dedinu Sasov pri kostole sv. Alžbety, a v ktorej sa spomínajú saskľ hostia, je vlastne prvá správa o Kežmarku (Käsmark).

Gelnica (Göllnitz) vznikla ako banské mesto v druhej polovici 13. storočia s predpokladom udelenia privilégií v šesťdesiatych rokoch, ktoré jej udelil Belo IV. V oblasti dolného Spiša je banícka činnosť doložená ešte pred tatárskym vpádom, zmienka o Smolnľku (Schmöllnitz) pochádza ešte z roku 1225. Intenzívne osídľovanie dolného Spiša začína po roku 1241, čo potvrdzuje aj listina kráľa Ladislava IV. dobšinskému banskému županovi Hekkulovi z roku 1284, z ktorej vyplýva usídlenie Nemcov v tejto oblasti a používanie nemeckého práva. V roku 1243 už malo uhorské kráľovstvo príjmy aj z dobšinských baní. Samotná Dobšiná (Dobschau) vznikla z menších sídlisk a baníckych osád pravdepodobne v roku 1326. V 14. storočí existovali v Dobšinej prekvitajúce železorudné bane, ktoré dali základ významnému hutníctvu a neskôr železiarskemu priemyslu.

Pravdepodobne v rovnakom období, ako spomínané mestá dolného Spiša, vznikajú aj Nálepkovo (Wagendrüssel), Mníšek (Einsiedel) a Krompachy (Krompách).

Osobitnú skupinu tvoria obce v údolí rieky Bodvy - Štós (Stoss) a Medzev (Metzenseifen). Zemepanská obec Medzev vznikla ako výsledok kolonizačných snáh prepozitúry premonštrátskeho kláštora v Jasove. Je súčasťou nemeckého osídlenia južného Spiša, tzv. grúndlerov. Na rozdiel od slobodných banských mestečiek tejto oblasti, zoskupených okolo už spomínanej Gelnice, podliehal Medzev ako poddanský majetok cirkevnému zemepánovi - rádu jasovských premonštrátov. Najstaršia zmienka o Medzeve je z roku 1359. Medzev ako Mechenseuph sa spomína v listine ako villa (obec), z čoho môžeme usudzovať na jeho dlhšiu minulosť. Pôvodné medzevské osídlenie sa viazalo na potok Pivering, ktorý pretekal oblasťou Dorfl, odkiaľ sa osídlenecká skupina presunula do neskoršej oblasti Nižného a Vyšného Medzeva. Dôvodom bol výskyt rudného bohatstva, dostatok vody potrebnej k banskej a hámorníckej činnosti. Presun sa pravdepodobne uskutočňoval postupne s rozširovaním a rastom obce.

43