Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Uhorská šľachta novokrstencov na svoje majetky prizývala najmä z ekonomických príčin, pretože z dokonalých remeselníckych výrobkov, aké sa vtedy tu nevyrábali, jej plynul značný zisk. Novokrstenci si v zmluvách vyžadovali štatút slobodných občanov. Kedže pochádzali zväčša z remeselníckych vrstiev z miest južného Nemecka, zo švajčiarskych a tirolských krajín, mali zmysel pre osobné právo, s ktorým prichádzali z vlasti. Remeselnícke povolanie natoľko prevažovalo, že aj tí, ktorí pochádzali z vidieka a kresťanskí kňazi, ktorí prešli k novokrstencom, sa vyučili remeslu. 0 preferovaní remesla svedči l to, že názov špecializácie v remesle prekryl občianske meno. Tak to je aj u samotného vodcu novokrstencov Jakuba Hutera a jeho zástupcu Hansa Amno Tuchenmachera.

Kdekoľvek sa habáni usadili, vytvorili osobitnú nezávislú jednotku. Ich ideálom bola snaha napodobniť obec prvotných kresťanov.

Väčšina huterských dvorov vznikla do roku 1620 na západ od Bratislavy na majetkoch Nyáriovcov (Sobotište, Holíč, Brodské, Kátov, Borský Jur, Svätý Ján, Veľké Leváre), neskôr i východne na majetkoch Pálffyovcov (Orešany, Modra, Častá, Chtelnica) a po roku 1620 sa usadili i na trenčianskom panstve lllešházyovcov až po Trenčianske Teplice a Dubnicu.

V roku 1620 opustili habáni Moravu, pretože sympatizovali s povstaním českých stavov, a natrvalo sa usídlili na Slovensku. Predpokladá sa, že ich bolo okolo 12 tisíc a prevzali okolo tritisíc habánskych dvorov.

Hlavným prameňom poznatkov o živote habánov sú ich vlastné kroniky, ktoré si písali od samých začiatkov hnutia, teda od roku 1524. Významné svedectvo o štruktúre a disciplíne života habánov podávajú tzv. štatúty upravujúce spôsob života na rôznych úsekoch remeselníckej výroby a v iných oblastiach.

Atribúty habánskych remesiel v tzv. Holubníku

28