Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Spoločná usadlosť habánov sa nazývala bratský dvor (Bruderhof, Haushaben), na čele ktorého stál duchovný vodca - kazateľ. Ťažisko dvora spočívalo v remeselnej výrobe, a to veľmi rozmanitej. Jednotlivé remeslá mali svojich predstavených, ktorí vydávali prácu na celý týždeň, starali sa o odborný rast remeselníkov a o ich mravnosť. Radoví remeselníci nevychádzali z bratského dvora. Styk s vonkajším svetom, s trhom, so zákazníkmi a dodávateľmi udržiavala len úzka skupina poverených členov obce. Habáni ovládali viac ako 30 remesiel na vysokej a v Uhorsku nepoznanej kvalite, boli vynikajúci ránhojiči, knihári, výrobcovia kočov, nožiari, pokrývači, ale azda najviac sa preslávili výrobou dovtedy nepoznanej fajansy. Rozpad habánskych spoločných dvorov a rozklad ich obcí možno sledovať od roku 1686 po spustošení Veľkých Levár. Celkovo 17. storočie bolo pre habánov krajne nepriaznivé, habánske dvory ako bohaté sídliská sa stali terčom mnohých vojenských rabovačiek, najmä mnohoročné turecké nájazdy vyplienili habánske obce a oslabili ich organizáciu. Menšie habánske spoločenstvá už v roku 1621 smerujú do Sedmohradska, odtiaľ v r. 1770 cez Valašsko na Ukrajinu. Po roku 1874 (povinnosť ruskej reči) odchádzajú do Južnej Dakoty a do Kanady. Napriek tomu, že habáni pochádzali z viacerých krajín a etník, v najväčšom počte z nemeckého a tirolského, jednotiacim prvkom pre nich bol nemecký jazyk. Sami sa etnicky považovali za Nemcov a za Nemcov ich pokladalo aj okolie. Huncokári Tzv. huncokári žili od polovice 18. storočia v rozptýlenom osídlení horského pásma Malých Karpát, na ktorom sa usadili na základe pozvania zemepanského rodu Pálffýovcov. Lesní robotníci so svojimi rodinami na toto územie prichádzali za obojstranne výhodných podmienok z pôvodnej vlasti - z Horného Rakúska, Štajerská a Bavorska. Etnonym huncokár vznikol z nemeckého slova Holzhacker - drevorubač a Holzfäller - drevorubač, stínač. Početne najväčšie skupiny huncokárov obývali osady v oblasti obcí Piesky, Pernek, Píla, Cajla, Sološnica, Limbách, Smolenice, ale je pravdepodobné, že žili rozptýlené aj v blízkosti Bratislavy. Podľa filológa Franza Beraneka, ktorý v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vykonával výskum tejto etnografickej skupiny, huncokári sekundárne od počiatkov 19. storočia osídľovali aj okraj Inoveckého pohoria. Franz Beranek na základe jazykového rozboru nemčiny a názvoslovia predpokladal skupiny, resp. rodiny huncokárov aj v Horných a Dolných Orešanoch (Deutsch Nussdorf, Unten Nussdorf), v Dobrej Vode (Kvád Wosse z Gute Wasser), v Ompitáli (Utn Tói z Unten Tahi) a inde. Huncokári vykonávali činnosť drevorubačov (stínačov) na základe technológií, ktoré v danom období neboli na tomto území zavedené. Ich služba mala dedičný charakter, bola odmeňovaná zárobkom a deputátnymi výhodami. K právam drevorubačov patrilo aj užívanie domu - jednoduchej stavby, záhradky, role 29
