Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Dunaja). Insula Engerau sa spomína v roku 1443 v súvislosti so stavbou dreveného mosta cez Dunaj.

Koncom 16. storočia mala asi 30 roľníckych usadlostí s 10 portami, ktoré platili dane (vtedy porta predstavovala 3 roľnícke usadlosti). V roku 1596 sa v portálnom súpise uvádza Petržalka ako súčasť devínskeho panstva, vtedy sa obydlia sústreďovali v dvoch paralelných uliciach.

Dunaj býval v stredoveku často dejiskom slávností Eiswegmachen, pri ktorej prechádzalo obyvateľstvo cez zamrznutú rieku z Bratislavy do Petržalky a to od roku 1455 takmer každoročne, vždy, keď bol Dunaj dostatočne zamrznutý. Na čele sprievodu šli zvyčajne otcovia mesta a za nimi ostatné obyvateľstvo. Posledný takýto prechod sa uskutočnil 26. januára 1626, pretože sa pri tejto slávnosti stala tragická nehoda. Lad nebol dostatočne silný, prelomil sa a niekoľko účastníkov sprievodu prišlo o život. Po tejto udalosti mestská rada Eiswegmachen zakázala. Nábrežie a domy v Petržalke boli často zaplavované a zničené povodňami, a kedže Petržalkou (neskôr nábrežím) viedla kráľovská cesta z Viedne do Bratislavy, Mária Terézia v roku 1771 nariadila magistrátu mesta Bratislavy postaviť hrádze proti záplavám.

Matej Korabinský opisuje v roku 1786 Petržalku ako nemeckú dedinu, ktorá patrila rodine Pálffyovcov. Bola spojená s Bratislavou lietajúcim mostom (fliegende Brücke - kyvadlovým prievozom). Petržalka mala v tom čase asi 90 domov a 120 rodín. Obyvatelia žili z výnosu svojich záhrad, z ktorých nosili ovocie a zeleninu na trh do Bratislavy, bývalo tu aj veľa povozníkov a remeselníkov.

Pohľad na Devín od H.W.Barletta, okolo 1830

20