Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Devín V historickej spisbe sa Devínu (Theben) venovalo najviac pozornosti a pripisoval najväčší význam predovšetkým v čase Veľkomoravskej ríše. Exponovanosť územia spôsobila, že Devín bol dlho kráľovským majetkom. Až v roku 1314 kráľ Karol Róbert potvrdzuje Ottovi, synovi Rugeria z Tallesbrunnu, mnohé majetky na Záhorí, medzi nimi i Devín. V bezprostrednej blízkosti hradiska alebo hradu vznikalo aj osídlenie, ktoré sa z nedostatku starších písomných prameňov vynorilo v 14. storočí ako vyspelá lokalita už s istou samosprávou na čele s richtárom a s vyvinutými právnymi normami, i keď v stálom poddanskom vzťahu ku kráľovi. Veľký príliv hostí a rozsiahle prenajímanie viníc súviselo s následkami vojen a preriedením obyvateľstva. Na žiadosť hostí z rakúskeho Hainburgu sa už v roku 1353 spísali určité právne normy, na základe ktorých sa mohli v Devíne vykonávať určité majetkové transakcie. Privilégiá hostí z Hainburgu sa týkali stanovenia presných poplatkov za obrábanie viníc, zber hrozna, vyvážanie vína z Devína do cudziny a ďalších možností v oblasti disponovania s produktmi. Niekedy po roku 1389 dal kráľ Žigmund hrad Devín a celé panstvo do zálohu Rakúšanovi Ladislavovi Heringovi. Podhradské mestečko sa už označuje ako oppidum. V roku 1439 kráľovná Alžbeta oslobodila všetkých obchodníkov, mešťanov a hostí i poddaných palatína Ladislava z Gary, ktorému panstvo Devín pripadlo po otcovi Mikulášovi, od platenia tridsiatku. Od roku 1460 sa hrad a panstvo stalo majetkom jurských a pezinských grófov, odkedy sa devínske panstvo zväčšilo o 6 dedín - o Paczneusiedl, Neudorf a Parndorf (dnes Rakúsko) a o Sövenyszád, Ménfő a Szemere (dnes Maďarsko). Boli to vlastne majetky jurských a pezinských grófov, ktoré pripojili k devínskemu panstvu, ktoré vlastnili do roku 1521. Po vymretí mužskej línie im ich panovník odňal a odovzdal Štefanovi Atzelovi, v roku 1527 palatľnovi Štefanovi Báthorymu. V druhej polovici 16. storočia prišli na jeho pozvanie do Devína Chorváti, takže začiatkom 17. storočia už bolo v mestečku pomerne silné chorvátske osídlenie. Vzhľadom k tomu sú zaujímavé demografické údaje z roku 1866, kedy v mestečku bolo 309 domov s 1785 obyvateľmi prevažne nemeckej národnosti a v menšej miere slovenskej národnosti. V 18. storočí bol známy cech vinohradníkov, cech lodnkov (13 majstrov) a z roku 1679 cech rybárov. Karlova Ves Zložité dejiny tohto osídlenia poukazujú na viac etáp. Na slovanskú osadu rybárov na potoku Vydrica nadväzuje ranostredoveká osada, ktorú pravdepodobne spustošili Tatári, a ktorú znovu vybudoval najstarší známy bratislavský richtár Jakub. Toto sídlisko bolo vyňaté spod právomoci Bratislavského hradu, dostalo mestské práva a roku 1390 sa stalo súčasťou Bratislavy. V 18. storočí sa osada Karlova Ves (Karlsdorf) spomína ako súčasť chotára mestečka Devín. Aj cirkevne patrili obidve obce dohromady, čo dokazujú spoločne vedené matriky od roku 1700. V roku 1921 v Karlovej Vsi žilo 533 Slovákov, 84 Nemcov a 13 Maďarov, v roku 1930 101 Nemcov. 21
