Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
za stráženie platiť jednu kanvu muštu. Bratislavský richtár Jakub, jeho synovia a prísažní sa zaviazali, že privilégiá bratislavskej kapituly o slobodách pre užívateľov vinohradov budú používať len pre svojich mešťanov a hosťí bývajúcich na jej predmestiach. Z toho vyplýva predpoklad, že nemeckí hostia už v tomto období obývali i Raču. V stredoveku bola síce Rača nevelkou osadou, ale v roku 1358 už určite mala richtára, v roku 1390 kostol a v roku 1553 15 port (asi 30 poddanských usadlosti"). V druhej polovici 16. storočia vzrástol počet obyvateľov o chorvátskych a nemeckých prisťahovalcov . V roku 1561 bolo v Rači najmä nemecké a slovenské obyvateľstvo, ale v roku 1634 sa už spomínajú aj Chorváti, ktorí spolu so Slovákmi sú pod vplyvom luteránskych Nemcov vlažní katolíci. Rača dostala mestské výsady medzi rokom 1562 a 1574, kedy sa už spomína ako mestečko. V roku 1635 získal Raču i devínske panstvo palatin Pavol Pálffy a vo vlastníctve malackej vetvy Pálffyovcov ostala až do roku 1945. Už v roku 1666 odchádzali Račania ako sezónni robotníci na žatevné práce na Žitný ostrov. Doma ostávali len deti a chorí, čo sa uvádza v zmluve s Pálffýovcami o vyplácaní sa z poddanských robôt z roku 1768. Petržalka Už na prelome tisícročí existoval v priestore Petržalky brod, ktorý mal nepochybne veľký hospodársky význam. Na základe súčasných poznatkov siahajú začiatky osídlenia územia Petržalky (Engerau) do 13. storočia. Zatiaľ najstarší známy opis chotára je z roku 1225, kedy kráľ Ondrej II. potvrdil marienberskému kláštoru cistercitov v Kedhelyi (Mannersdorf) vlastníctvo rôznych nehnuteľností, ktoré daroval bán Dominik a jeho príbuzní. Podľa tejto listiny sa oproti brodu pod Bratislavským hradom nachádzala v tom čase osada Pečenehov, ktorí tu konali strážnu službu. V chotári spomínanej osady vznikol majer Flocendorf, aj Flecyndorf, osídlený nemeckými kolonistami na pôde, ktorá sa po presídlení Pečenehov dostala do vlastníctva rodu Miskolc. Toto isté územie spomína o niekoľko desaťročí neskôr listina z roku 1278, ktorou kráľ Ladislav IV. daroval bratislavskej kapitule zem Flezyndorf, vyľudnenú pravdepodobne následkom tatárskeho vpádu. Podľa prameňov z roku 1317 je Flocendorf už villa (dedina). Na prelome 14. a 15. storočia tu sídlila časť bratislavských prievozníkov. Osada ostala až do 19. storočia vlastníctvom bratislavskej kapituly. Majer Flantschendorf patril do roku 1850 Mošonskej stolici, potom ho po pripojení k Bratislavskej stolice začlenili do chotára Petržalky. V širšom chotári stredovekého Flocendorfu vyrástla na prelome 15. a 16. storočia nová osada. Prvými osadníkmi boli nemeckí a chorvátski utečenci pred Turkami, kedy osada aj dostala pomenovanie podlá názvu ostrova Engerau (užšia niva na odlíšenie od širšej nivy, od ktorej ju delilo Kapitulské rameno 19
