Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Nemecké etnikum v okolí Bratislavy

Rača

Najstaršia písomná zmienka o Rači (Ratzensdorf, slovensky Račišdorf) je z roku 1296, keď sa upravili vzťahy medzi bratislavským obyvateľstvom a hosťami (hospites) z Rakúska a Uhorska, ktorí mali vinice v Rači. Vínne dávky nemali platiť šľachticom z Rače tak ako bolo zvykom na kráľovskom majetku, ale tak, ako bolo zvykom v Bratislave.

Otec a predkovia šľachticov Mikuláša a Štefana z Rače sa spomínajú aj v listinách z rokov 1274 a 1276, keď im uhorskí králi Belo IV. a Ladislav IV. potvrdili ich dedičské nároky so všetkými náležitosťami: tribútom z vína, lesmi a kroviskami.

2m '3rc6Ďtivfltr Si^loSS, Don lift Xonaii flcírtcn.

Pohľad na Bratislavu z Petržalky, koniec 19.storočia

Vlastníci vinohradov v Rači, podobne ako v iných vinohradníckych oblastiach, platili okrem rôznych dávok špecifický poplatok, ktorý dávali za viničné právo, tzv. ius montanum, alebo Bergrecht. Zo 14. storočia sa zachovalo niekoľko listín, ktoré upravujú poplatky z viníc v Rači. V roku 1337 sa riešil na generálnej kongregácii v Bratislave spor medzi mešťanmi a šľachticmi z Bratislavy, Rovinky a Kvetoslavova pre nesprávnu veľkosť urny (oková). Tu sa dohodli, že každý bratislavský mešťan, alebo hosť (hospites) bude za vinice v račianskom chotári

18