Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

V tomto období, kedy na Slovensku vládli liberálnejšie konfesionálne pomery, sa v okolí Bratislavy a na malom Žitnom ostrove usadili ďalší náboženskí exulanti z viacerých rakúskych a nemeckých oblastí.

Tretia etapa časovo spadá do obdobia 18. storočia. Avšak prichádzajúce nemecké etnikum sa u nás usadilo vo viacerých vlnách, za rozličných politickohospodárskych podmienok a z odlišných dôvodov. Prvá vlna súvisela so situáciou po tureckých vojnách, kedy dochádzalo k rekonštrukcii hospodárstva a novoosídľovaní spustošených území. V rámci tohto bola Nemcami dosídľovaná Mošonská župa, z ktorej tri obce - Jarovce, Rusovce a Čuňovo boli v roku 1946 pričlenené k Československu.

Viacerí feudáli a majitelia veľkostatkov si prizývali z nemeckých krajín osídlencov na svoje majetky za obojstranne výhodných podmienok. V druhej polovici 18. storočia sa na Pálffyovských majetkoch smolenickej a červenokamenskej vetvy usadili skupiny drevorubačov prichádzajúce z Tirolská, Álp a Štajerská. Z nemeckého pomenovania ich profesie Holzhacker a Holzfäller vznikol etnonym Huncokári.

Príliv nemeckých kolonistov sa zintenzívnil za vlády Jozefa II. Prostredníctvom kráľovského splnomocnenca boli dosídlené viaceré oblasti na Slovensku za veľmi priaznivých okolností. Napr. Nemci zo Švábska, Alsasko-Lotrinska a Bavorska dostali v Sládkovičove (predtým časť Sládkovičova - Németh Dioseg ) pridelenú pôdu, pozemky, dobytok i potraviny.

Po roku 1785 sa usídľujú viaceré rodiny na Spiši, niektorí ako odborníci na pestovanie ľanu a zdokonaľovanie tkáčskych techník, či spracúvanie ľanovej priadze, iní ako chovatelia rožného dobytka.

Za štvrtú etapu osídľovania Nemcov na Slovensku je považované celé 19. storočie, a to v súvislosti so zakladaním a rozvojom priemyselných podnikov, hutníctva a železiarstva.

Výnimku v rámci etnického pohybu, z dôvodov rozvoja industrializácie, tvorí dosídľovacia akcia Čermian Nemcami (Čermany ležia medzi Nitrou a Topoľčanmi), ktorí prichádzali z okolia Oldenburgu a Hannoveru v roku 1859 - 60. Presídlenci z tejto oblasti, v počte približne 270 osôb, si zakúpili voľné majetky v chotári obce a venovali sa poľnohospodárstvu.

Ani do jednej zo štyroch etáp osídľovania Slovenska nemeckým etnikom nie sú zaradené migračné pohyby sklárov, pozostávajúce z malých etnických skupín, predstavujúce spravidla rodiny totožnej profesijnej orientácie. Sklári tvorili uzavreté endogamné spoločenstvá, usadené na istom území len dočasne. Doba ich osídlenia v jednej lokalite závisela od prírodných zdrojov potrebných k prevádzke sklenej huty. Po ich vyčerpaní spravidla migrovali na iné územie. Takýchto prechodných sklených hút bolo na území Slovenska už od stredoveku dosť veľké množstvo.

10