Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Nemci predstavovali v stredoveku silný etnický živel na Slovensku. Niektoré odhady o ich počte sú v staršej literatúre neprimerane vysoké, ale i tak sa ich počet odhaduje na 250 tisíc obyvateľov koncom 14. a začiatkom 15. storočia, čo predstavuje približne štvrtinu obyvateľov vtedajšieho územia Slovenska. Neskôr na vývoj nemeckého etnika na Slovensku negatívne vplýval úpadok banského podnikania, úpadok remesiel a s tým súvisiaca dlhodobá prirodzená asimilácia s domácim obyvateľstvom.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 tvorili Nemci 4,5 percent všetkého obyvateľstva Slovenska, čo predstavovalo 150 000 Nemcov. Len v rokoch 1880 - 1910 sa znížilo percento Nemcov z 9,1 na 6,8 a absolútny počet klesol z 222 tisíc na 198 tisíc.

_ @ Dw ODefZ*» 1545 ca 25 000 D*iRche

‘•

•

v

® 0» Unterst» (Grand.) 1945 c* 15 000 DwjUdie

Nemecké osídlenie na Slovensku do roku 1945

Na súčasnom počte karpatských Nemcov sa okrem rôznych faktorov asimilácie prebiehajúcej v konkrétnych historických obdobiach podpísal predovšetkým odsun nemeckého obyvateľstva z územia Slovenska po 2. svetovej vojne.

V tomto období nastal najvýraznejší zlom v kontinuite vývoja nemeckého obyvateľstva. V roku 2001 deklarovalo svoju príslušnosť k nemeckej národnosti 5 405 obyvateľov Slovenska, čo predstavuje 0,1-0,2 percent z celkového počtu obyvateľov SR. Najviac z tohto počtu pripadá na Košický kraj - 1 543 a na Bratislavský kraj - 1 342 obyvateľov nemeckej národnosti.

Po skončení 2. svetovej vojny, najmä v rokoch 1945 a 1946, na základe viacerých politických dekrétov, neskôr zmiernených Postupimskou dohodou, bol uskutočnený odsun nemeckého obyvateľstva z Československa. Pre približne 10 percent Nemcov, ktorí zostali na Slovensku, neboli vytvorené ani elementárne inštitucionálne podmienky pre ich etnokultúrny rozvoj.

11