Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
Cielene k zvýšeniu úrovne čipkárskeho tovaru dochádza založením čipkárskeho ústavu v Budapešti v roku 1882 rozhodnutím uhorskej vlády. 0 sedem rokov neskôr sa ústav presťahoval do Kremnice. V roku 1882 a po ňom vznikli dielne v Kremnici, v Kremnických Baniach, na Starých Horách, v Lúčkach, v Kunešove, v Krahuliach, v Hodruši a v Turčeku. Spočiatku sa používali vzory starého baníckeho dekóru, neskôr secesia priniesla nové vzory. Pásy paličkovaných čipiek sa používali najmä v zdobení bytových textílií, ale využívali ich aj kremnické krajčírky pri výzdobe meštianskeho odevu. Odev Nemcov na Spiši 0 odeve na Spiši existujú ikonografické doklady od 14. storočia najmä na tabuľových maľbách v spišských kostoloch. V ranogotickom kostole vo Veľkej Lomnici je znázornená postava dievčaťa v košefovitom prepásanom odeve. Tradičným materiálom, z ktorého sa vyrábali odevné súčasti, ale i úžitkový textil v interiéri, bolo ľanové plátno. Plátno je doložené z roku 1407 ako poplatok, ktorý odovzdávali farníci kňazovi pri sobáši. O význame výroby plátna, o modrotlačiarskom a farbiarskom remesle sme pojednávali dostatočne vyčerpávajúco. Tenké, jemné plátno sa používalo na najsviatočnejšie časti ľudového odevu, najmä na mužské košele a ženské oplecká. Z hrubšieho plátna sa šil ženský a mužský spodný odev. Súkno, spracovanie ktorého bolo tiež jedným z vynikajúcich spišských remesiel, slúžilo na zhotovovanie najmä mužského odevu. Humanizmus, ktorý sa šíril do spišských mestečiek najmä prostredníctvom Nemcov, zanechal najmä v renesančnej móde spišských nemeckých obyvateľov určité stopy. Najmä meštianske vrstvy boli pod silným vplyvom protestantizmu. Barokové výrazové formy prechádzali do odevu pomalšie, ale najmä vo forme odevných doplnkov z dovezeného materiálu, ako boli čipky, stuhy, škófium, šperky, pozamenty, spony a spľnadlá. Módne vplyvy baroka našli odozvu predovšetkým u šľachty na majetkoch Spiša a u niektorých meštianskych bohatých rodov. Vrchnostenské predpisy prísne regulovali obliekanie, výber materiálu a strihov v nižších sociálnych vrstvách. V roku 1693 zasadala v Ľubici kongregácia trinástich spišských kráľovských miest, na ktorej vyniesla zákazy týkajúce sa spôsobu odievania: podomkom (knechtom) sa zakazovalo nosiť sobolie klobúky, slúžkam „verschamerierte Fürtüche a Schwanztücher“. Mešťanom a meštiankam aj ich deťom zakázala akýkoľvek prepych v obliekaní, ktorý by sa priečil ich stavu. 0 tom, ako vyzeral odev nemeckého spišského sedliaka informuje v spomínanom diele De re rustica Hungarorum M. Bel, keď porovnáva odev Slovákov a Rusínov, ktorý ako slávnostný bol biely. Pozostával z bielej ľanovej košele so širokými rukávmi a z bielych súkenných nohavíc. Nemecký sedliak sa koncom 18. storočia obliekal do tmavomodrých nohavíc z jemného súkna. Na ľanovú 99
