Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
košeľu sa nosila vesta a kabát, často siahajúci až po päty. Kabát a vesta boli šité z toho istého materiálu ako nohavice. Na nohy sa obúvali čižmy, hlavu pokrýval vysoký „švédsky“ klobúk, v zime kožušinová čiapka. Banľci za koženým opaskom ešte nosili čierne šatky. 0 ženskom odeve informuje Matej Bel, že pozostával z dlhej plátenej košele, na ktorú si ženy v okolí Levoče a Spišskej Novej Vsi dávali širokú farbiarsku sukňu a zásteru z toho istého materiálu. V chladnejšom počasí si krížom cez prsia uväzovali veľkú bielu šatku. Ďalej sa dozvedáme, že ženy si v lete i v zime pokrývali hlavu šatkou, pod ňou nosili čepiec. Slobodné dievčatá chodili prostovlasé a vlasy si upravovali do jedného vrkoča. Na slávnostné príležitosti nosili partu. V zime slúžil ženám za vrchný odev súkenný kabátik, majetnejšie si ho dávali šit z jemného súkna podšitého kožušinou. Pestrosť v obliekaní a množstvo variantov pomiešaných s novými módnymi vplyvmi na Spiši opísal Albrecht von Sydow v roku 1826 takto: „Nebolo nijakou zvláštnosťou, že som razom na jednom človeku videl poľskú, slovenskú a maďarskú módu. Vedľa trojrohého klobúka so širokou krempou a dlhým pestrým perom videl som iný okrúhly klobúk s vysokou hlavou a malou, alebo celkom ohnutou krempou, dosť podobný tirolskému a švédskemu klobúku. Štvorhrannú poľskú čiapku bolo vidieť vedľa koženej rakúskej alebo červenej valaskej. Tu bolo vidno gate, tam zas modré súkenné nohavice z hrubého súkna vpredu s rázporkom a množstvom ozdobných gombíkov. Rozličné farby, rozličné strihy mali ich kabáty a plášte. Keď som svoj obdiv nad tým všetkým vyjadril hostinskému, odpovedal: Nijaký národ nie je v kopírovaní módy taký bláznivý, ako práve títo uhorskí Šasi.“ Pod vplyvom Márie Terézie a Jozefa II. začali popri ľanovom plátne zaujímať dôležité miesto aj hodvábne látky a rôzne módne prvky, ktoré prichádzali bežnými cestami na Spiš. Zámožní mešťania a sedliaci nosili kožuchy lemované drahocennými kožušinami, kunou, líškou alebo sobolom. Šuby levočských radných podšité kožušinou sa v roku 1683 pokladali natoľko za znak funkcie, že ho títo nosili v zime i v lete. Ženské kožuchy boli zdobené jemnými faldami, zlatými bortňami a prámami. Ženy mali dva druhy čepcov - každodenný a tzv. mestský. Odlišovanie patriciátu od ľudových vrstiev sa uskutočňovalo najmä prostredníctvom vonkajšieho znaku - odevu. Patríciát sa v 16. a začiatkom 17. storočia obliekal do importovaného jemného súkna, zamatu, brokátu v zelenej, červenej a čiernej farbe,. Aj kušnierske cechy v Podolľnci a v Spišskej Belej zväčša pracovali pre bohatých mešťanov a zámožnejších nemeckých sedliakov. V protokole z roku 1887, ktorý sa našiel po smrti manželky Daniela Raisza v Spišskej Belej, bol zapísaný kuní plášť so striebornými gombíkmi, čo bol vrchol elegancie v zimnom oblečení zámožných belianskych Nemcov. V 19. storočí sa začali kupovať také odevné súčiastky a materiály, ktoré vyrábali kartúnky a iné manufaktúry a dostávali sa na Spiš aj podomovým obchodom. 100
