Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke

pomery a získať exaktné, merateľné hodnoty na zostrojenie národnostných máp, pokúsili sme sa použiť nový spôsob zaraďovania obyvateľov k etniku. Jeho podstatou bolo, že sme obrátili metódu, v odbornej literatúre bežne používanú pri posudzovaní príslušnosti k cigánskemu etniku, a pokúsili sme sa zaradiť k cigánskej národnostnej menšine tých, ktorých Cigáni, sami seba vyhlasujúci za Rómov, považujú na základe rôznych poznávacích znakov (spôsob života, antopologické charakteristiky) za Cigánov. Dúfali sme, že takto bude možné na základe prihlásenia sa k spoločnému hodnotovému rebríčku vyjadriť hodnovernejšími štatistickými pomermi vnútornú štruktúru spoločenstva, jednoliateho z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa.

Táto vopred „za písacím stolom" vypracovaná metóda sa však v teréne ukázala byť úplne nepoužiteľná. Jednak preto, lebo nebolo možné vypátrať v obciach tie osoby, ktoré sa v sčítaniach ľudu prihlásili k cigánskej národnosti. V druhom rade, ak sa aj podarilo na niektoré z nich natrafiť, tieto nepoznali celú dedinu a neboli schopné hodnotiť všetkých jej obyvateľov z hľadiska národnosti. A nakoniec, títo ľudia poskytli odpovede, ktoré nebolo možné analyzovať zo štatistického hľadiska. Z ich pohľadu ide totiž o otázku, ktorú nemožno vyjadriť číselnými údajmi, kedže v týchto dedinách neexistujú jednoznačné smerodajné charakteristiky (v tomto prípade napr. ani cigánsky jazyk alebo odlišné náboženstvo), podľa ktorých by mohli štatistickým spôsobom posúdiť príslušnosť vlastnej a ostatných rodín, napriek tomu, že sami seba z nejakého dôvodu (zväčša ekonomického) pri sčítaní ľudu uznali za Cigánov. Raz bola kritériom rodinná príslušnosť, raz odtrhnutie sa od spoločenstva („ten už nie je Cigán"), inokedy jednoducho konštatovanie „viem to o ňom“, ale mnohé rodiny, ktoré boli necigánskym obyvateľstvom považované za cigánske, odmietali zaradenie k Cigánom, otázku považovali za nezmyselnú.

Štatistické vyhodnotenie vnútornej štrúktúry cigánskeho etnika je nemožné pre nejednoznačnosť jeho kulturálnej príslušnosti, keďže etnická odlišnosť je postihnuteľná len v podmienkach stretu s necigánskym prostredím. O etniku s odlišnou kultúrou možno hovoriť v tých situáciách (fyzické, mentálne kontakty), pri ktorých je etnická príslušnosť dôležitá (napr. ekonomických: sociálna podpora, rodinných: uzavretie manželstva) a ovplyvňuje spôsoby správania. Cigánske povedomie je teda hodnotiteľné len v systéme vzťahov a postojov k väčšinovej spoločnosti. Je však nemožné pretransformovať údaje o etnickej identite, získané týmto spôsobom, metódou kvalitatívneho prístupu, na merateľné veličiny za účelom štatistického vyhodnotenia a zviditeľnenia etnika, ktoré takto ostáva v Sčítaniach ľudu skryté. V obciach sme sa stretli len s jediným javom, ktorý by mohol predstavovať možný prostriedok na vymedzenia cigánskeho etnika. Je ním endogamné uzatváranie manželstiev, ktorým sa etnikum uzatvára voči prostrediu. Cigánske etnikum je teda jedinou skupinou, ktorej je vlastný uzavretý vnútorný systém rodinných vzťahov.

Priebeh terénnych prác viedol k poopraveniu definície, ktorou sme v úvode diela pri vytýčení cieľov určili podmienku, že rozhodujúcim hľadiskom pri výbere obcí pre výskum má byť ich zmiešané, dvojnárodnostné zloženie v sčítaní ľudu v roku 1991: Vyhodnotenia dokázali existenciu nie bi-, ale tripolárnej národnostnej štruktúry s len relatívnou väčšinou (Chvalová, Kunova Teplica), v prípade Hucľna a Paškovej dokonca bola dokázaná absolútna cigánska väčšina, čiže vyhodnotenia dokumentovali úplnú výmenu, zmenu národnostnej skladby.

Výsledkom analýz bolo aj zistenie, že v konkrétnej obci nemožno hovoriť ani o kritickom objeme cigánskeho etnika v štatistickom význame, ktoré pri oficiálnom sčítaní ľudu preváži pomer etník v obci s maďarskou väčšinou, veď tento závisí jednak od pomerného zastúpenia Slovákov a jednak v prípade Cigánov nie od ich počtu, ale od nimi udávanej národnostnej príslušnosti, často nezodpovedajúcej materinskému jazyku.

219