Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
Cigáni, ktorých materinský jazyk je maďarčina, pri sčľtanich ľudu napr. v Hucfne hlásili k slovenskej národnosti, kým v Držkovciach k maďarskej. Ak by sa boli držkovskí Cigáni správali inak a boli by sa hlásili k slovenskej národnosti, výsledkom sčítania z roku 1991 by nebol býval 94 %-ný, ale asi 70 %-ný podiel maďarského etnika. Národnostné odlíšenie cigánskeho etnika však nie je v súlade s jazykovou skladbou obcí, v Chvalovej, Držkovciach, Hucľne, Skároši, Paškovej a Višňovom je totiž materinským jazykom Cigánov slovenčina. Krátka syntéza práce Okruhy záujmu štatistiského rozboru etnickej zmiešanosti Pri analýze obcí s podobne zmiešanou etnickou skladbou v jednej z našich predošlých prác sme už upozornili na okruh problémov zmiešanej etnicity. Otázku zmiešanej etnicity sme v nej rozčlenili na dve podotázky, štatistiskú (I.) a kulturálnu (II.). Štatistickým problémom je otázka, od akej hodnoty pomeru zastúpenia národností z celkového počtu obyvateľov možno obec považovať za národnostne zmiešanú. Existujú vedci, ktorú za zmiešanú považujú i dedinu, v ktorej zaznamenajú jediného príslušníka národnostnej menšiny; iní si vypracovali odstupňované, ale vlastné systémy na štatistický popis národnostne zmiešaných obcí. Ani oficiálne sčítania ľudu neposkytujú viac vodítok na orientáciu v číselných pomeroch, charakterizujúcich multietnicitu. Zostavovatelia prác rozhodovali o výbere obcí za účelom ilustrácie etnického zloženia tak, aby „v danej obci bol relatívne vysoký počet obyvateľov, patriacich k národnostným menšinám“. Korektný štatistický rozbor obcí s národnostne zmiešaným obyvateľstvom je zložitý aj preto, lebo záznamy o národnostnej príslušnosti sa zakladajú na dobrovoľnom priznaní, a tak autori takmer každej štatistickej práce, venovanej národnostiam, upozorňujú na to, že je veľký rozdiel medzi uvedenými a skutočnými údajmi a že dobrovoľne udané údaje sú nižšie než čísla, zodpovedajúce skutočnosti. Tento fakt možno vyjadriť aj tak, že rozhodnutie o tom, aké relatívne hodnoty bude autor rozboru považovať za kritérium štatistického zaradenia obce medzi národnostne zmiešané, je svojvoľným rozhodnutím vedca, daným cieľom rozboru. Na úrovni krajín Kraas-Schneider hovorí o národnostne zmiešanom štáte vtedy, keď celkový podiel všetkých menšín presahuje hodnotu 5 % celkového počtu obyvateľov. Táto nízka prahová hodnota však neodzrkadľuje všeobecné chápanie, podľa ktorého je hranica stanovená vyššie, za etnicky zmiešaný sa považuje taký štát, kde podiel menšín je nad 10 %. Hranica desaťpercentného menšinového podielu bola prijatá aj ako štatistická hranica etnickej zmiešanosti na úrovni obcí. Ak menšina nie je zastúpená v takomto pomere, je možné hovoriť o národnostne homogénnej obci. Niektorí vedci spájajú desaťpercentný podiel aj s pojmom relatívne väčšinového mnohonárodnostného štátu či obce. Podiel druhej národnosti musí dosiahnuť túto hranicu, aby bolo možné hovoriť o mnohonárodnostnom štáte či obci. V odbornej literatúre sa popri 10-percentnej hodnote homogenity stretneme aj so 75 %-nou hranicou dominantnej, silnej zmiešanosti, 50 %-nou hranicou pre vyrovnané zloženie a 25 %-nou hranicou menšinovej, slabej zmiešanosti. Okrem vyššie uvedenej metódy klasifikácie, založenej na skúsenostiach z výskumu, existuje ďalší systém určovania hraničných hodnôt etnickej zmiešanosti, tiež subjektívny, s ktorým sa stretneme v problematike práv národnostých menšín. Práva menšín, či už tie, týkajúce sa používania jazyka, alebo všeobecné, sú viazané na rôzne percentuálne hodnoty. Po prvýkrát sa stalo stanovenie podielu národnostnej menšiny na celkovom počte obyvateľstva pre Maďarov, žijúcich v etnicky zmiešaných obciach, otázkou doržiavania či odopierania práv národnostnej menšiny po roku 1920 následkom vytýčenia 220
