Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
obyvateľstva, pristahovaného zo severných oblasti', do prostredia obcľ sa zmenil etnický obraz južnej časti župy. V tomto období teda začal centrifugálny proces etnických zmien (obr. 16), smerujúcich z centra smerom von, k štátnym, resp. etnickým hraniciam. b) 1938-1945 Ide o obdobie, v ktorom sa gemerská etnická hranica stala zároveň štátnou hranicou. Znamená to, že južná, národnostne zmiešaná časť župy sa dostala pod správu Maďarského štátu. Došlo k obdobným etnickogeografickým zmenám ako v rokoch 1918-1938, len opačného smeru. Následne sa južná časť župy (štatisticky) stala opäť jednonárodnostnou. Šesť rokov však nestačilo - v porovnaní s predchádzajúci dvadsiatmi rokmi - na rozvinutie rozsiahlych procesov etnických zmien. Na vytváraní národnostného obrazu južnej časti župy malo síce podiel i prisťahovalectvo a vysťahovalectvo (napr. vojaci), ale hlavnou silou, pôsobiacou na formovanie etnickej mapy bola zmena národnostnej identity (návrat k pôvodnej identite). V tomto období prakticky štatisticky vymizla etnická zmiešanosť a historická gemersko-malohontianska župa sa stala etnicky čisto bipolárnou pozdĺž ostrej deliacej čiary (obr. 17). c) 1945-1991 Po roku 1945 sa od základu zmenila etnická štruktúra župy. Na juhu župy maďarské obyvateľstvo znovu dosiahlo absolútnu väčšinu. Zmeny miery zmiešanosti viedli k popretŕhaniu etnickej hranice, ktoré bola nemenná po celé storočia, a k jej posunu smerom viac na juh (obr. 18). Stručné zhrnutie rozboru na úrovni obcí História etnických zmien vybraných desiatich obcí je dôkazom toho, že tieto obce sú „na národnostnej mape skutočnými hraničnými obcami“ medzi severným slovenským a južným maďarským územím a tvoria od obdobia osídľovania tohoto regiónu reťaz zóny kontaktu etník. Dôkazom nejednoznačnej etnickej príslušnosti sú aj menné rozbory na podklade stredovekých zoznamov poddaných i novodobé práce štatistikov, kedže v kategorizácii jednotlivých obcľ podľa etník sú nepresné a na etnickú charakterizáciu obcľ často používajú nejednoznačne vymedzenú kategóriu „národnostne zmiešaná“. Národnostné rozbory od druhej polovice 19. storočia, založené na údajoch o materinskom jazyku, však svedčia v prípade všetkých obcľ s výnimkou Kunovej Teplice o ústupe zmiešanej etnicity a štatistickom rozšírení maďarského etnika, čo však neznamená, že zanikla aj zmiešaná kultúra, dokonca medzi dvoma svetovými vojnami sa pri sčítaniach ľudu tieto obce s výnimkou Držkoviec znova uvádzajú ako národnostne zmiešané a tento národnostný charakter ostal zachovaný v Poline, Chvalovej, Skároši a Višňovom aj v roku 1938, keď spomínaných desať obcľ bolo znova pripojených k Maďarsku. Po druhej svetovej vojne sa však zmenil národnostný obraz týchto obcľ. Peripetie prvých troch povojnových rokov viedli k ústupu maďarského etnika do úzadia, čo sa prejavilo aj neskôr pri sčítaní ľudu v roku 1970. Po roku 1945 sa rozšírili i zmiešané manželstvá a zároveň, paralelne so vznikom roľníckych družstiev, sa v dedinách so starnúcim obyvateľstvom vo veľkom počte objavilo cigánske etnikum. S potrebou štatistického podchytenia a hodnotenia cigánskeho etnika sa v tomto diele stretávame na úrovni obcľ. Etnické mikroštúdie obcí si vyžiadali posúdenie, nakoľko cigánske etnikum vplýva v jednotlivých obciach na pomer medzi zastúpením maďarského a slovenského jazyka a národnosti. Kedže sme potrebovali presne zachytiť etnické 218
