Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
načrtnutému metodickému arzenálu a sú postavené na spomínaných rozdieloch medzi týmyto dvoma vednými odbormi, čo znamená, že v zásade štatistickú meraciu metódu sme nahradili „národopisnou“, keď sme suchopárne údaje, získané zaznamenaním národnostnej príslušnosti (súčasné etnické pomery, ich geografická štruktúra), doplnili i o spestrujúce osobité životné príbehy a názory na tému interkulturálneho spolužitia. Robili sme to s cieľom zlúčiť a porovnať oficiálne štatistické údaje so skúsenosťami z jednotlivých obcí a korigovanými údajmi upresniť vymedzenie gemerskej slovensko-maďarskej etnickej hranice. Neznamaná to, že by sme boli chceli dokázať zámerné skresľovanie oficiálnych údajov o národnostnom zložení, získaných sčítaniami ľudu. Išlo nám o to, zistiť, k akým odchýlkam môže dochádzať pri snahe o vyjadrenie ťažko kvantifikovateľných kulturálnych a jazykových pomerov v obciach so zmiešanou národnostnou skladbou presnými štatistickými hodnotami. Stručné zhrnutie rozboru na úrovni žúp 18. storočie V súlade s tým, čo bolo uvedené v tejto kapitole, možno konštatovať, že na Gemeri sa zužoval severný pruh, takže všeobecne akceptovanú 50-percentnú etnickú hranicu len na jej severnej strane sprevádzala zmiešaná zóna, charakterizovaná zodpovedajúcou štatistickou hraničnou hodnotou etnickej zmiešanosti. V južnej, maďarskej časti sa však, s výnimkou jednej-dvoch dedín, obývaných slovenskými presídlencami, nevyskytovalo ani jedno slovenské meno (tab. 14). Medzi líniou obcí, tvoriacich národnostnú hranicu (nadpolovičná väčšina maďarského obyvateľstva), a čisto maďarskými obcami neležali ani čisto slovenské ani zmiešané obce so slovenskou väčšinou, a pre 18. storočie platí aj fakt, že medzi líniou so stopercentným maďarským osídlením a líniou s 50-percentným maďarským osídlením sa ledva nachádzali zmiešané dediny (15 obci"), teda že etnická hranica a reťaz obcí so stopercentne maďarským osídlením v podstate splývali. Vedecké (a teda umelé) vymedzenie tohoto zmiešaného pruhu sme rozoberali v kapitole, venovanej 18. storočiu. Obdobie od začiatku 19. storočia do konca 1. svetovej vojny (1800-1918) Etnická skladba, vytvorená v 18. storočí, sa zachovala až do 19. storočia. Severná časť župy ostala naďalej národnostne zmiešaná, asimiláciou rusínskej národnosti došlo však k postupnému posunu zmiešanej zóny smerom na juh a koncom storočia sa zmiešanosť týkala už len dvoch etník, slovenského a madärského (obr. 15). Južná časť sa do konca storočia stala národnostne úplne jednoliatou (nad 90 % Maďarov). 20. storočie a) 1918-1938 V prvej polovici dvadsiateho storočia, v rokoch okolo trianonskej zmluvy, sa na Gemeri a Malom Honte odohrali veľké zmeny etnickej štruktúry. Paralelne s rozpadom župy došlo pri zachovaní stabilnej jazykovej hranice k presunu medzi dovtedajšou severnou multietnickou zónou a južnou etnicky homogénnou oblasťou. Takáto úplná zámena národnostnej kvality (homogenita, zmiešanosť) a charakteru (maďarský, slovenský) v tejto župe je veľmi zvláštnym procesom, keďže v rámci neho nedošlo k posunu jazykovej hranice smerom na juh, táto hranica sa stala len „osou otáčania", teda stabilnou deliacou čiarou, pozdĺž ktorej sa menila textúra dvoch susediacich oblastí. Južný, etnicky homogénny blok sa následkom prisťahovalectva, vysťahovalectva a zmien identity stal multietnickým. Išlo teda o rozklad zvnútra, prirovnateľný k dieram v syre: včlenením sa 217
