Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
z dôležitých metód tohoto vedného oboru je indukcia, ktorá sa snaží zo zhrnutia výsledkov terénnych výskumov vytvoriť kvantifikovateľný (!) základ pre porovnanie, z ktorého je potom možné odvodiť pravidlá so všeobecnou platnosťou. Ideový základ a metodiku výskumu problematiky priestorovej (na úrovni žúp a regiónov) etnickej štruktúry, ako sme ju definovali na začiatku tohoto diela, tvorí teda jednak spoločenský zemepis a jednak jeho pododbor, etnický zemepis. V rámci výskumu v teréne sa však toto dielo snaží nazrieť aj za vonkajšie, merateľné, štatistické zemepisné údaje, metódy tohoto prístupu sme prevzali z ďalšieho vedného odboru, národopisu. Popri rešpektovaní pohľadu na národopis ako súhrnný pojem sa nám zdá potrebné rozšíriť význam pojmu tradícia a na základe tohoto rozšírenia potom chápať túto vedu, ktorá skúma a popisuje životný štýl a životné podmienky rôznych spoločenských vrstiev a vysvetľuje kulturálne odlišnosti, existujúce medzi jednotlivými etnickými i sociálnymi skupinami v dnešnej i niekdajšej európskej spoločnosti. Oblastami záujmu národopisu sú vnútorná štruktúra kultúry, jej súvislosti, historické premeny, teda v prvom rade špecifické črty, osobitosti jednotlivých kultúr. Dôležitou metódou, ktorú etnológia používa na zachytenie spomínaných osobitostí, je dedukcia. Kedžejej cieľom je práve zachytenie typickej, osobitej kultúry, v etnológii na rozdiel od kultúrnej geografie nie je možné stanoviť zákonitosti, majúce všeobecnú platnosť (ani len platné pre dve obce). Dôležitou metódou je aj porovnanie, ktorého podstatou je prirovnanie kultúrnych procesov, odohrávajúcich sa na úrovni jednotlivých prvkov kultúry alebo len v rozsahu konkrétnych oblastí (takými môžu byť konkrétna obec alebo spoločenská vrstva), priradených k sebe navzájom podľa možnosti na základe rovnakých kritérií, vďaka ktorému sa môžu odkryť podobne alebo odlišne prebiehajúce kultúrne zmeny (tendencie), ale v žiadnom prípade nie zákonitosti. Existuje teda výrazný protiklad medzi predmetmi záujmu týchto dvoch vied: zemepis => «= národopis definícia všeobecných zákonov rozbor osobitostí Tieto dve vedy práve následkom odlišnosti cieľov nemožno zjednotiť (konflikt kvalita versus kvantita pri snahe o zjednotenie), možno len postaviť na jednu úroveň nimi získané konkrétne výsledky. Ako o tom bola reč vyššie pri vymedzení cieľov a pri charakteristike národopisu, v tomto diele sa nevenujeme takým národopisným problémom, ktoré by sa týkali interkulturálnej komunikácie v oblastiach so zmiešanou etnickou štruktúrou, sociálnych vzťahov medzi národnosťami a každodenných kontaktov medzi etnikami, a ktoré by hľadali odpoveď na vyššie spomínané otázky, týkajúce sa spôsobu, akým sa odohrali osobité kulturálne procesy. Zamerali sme sa výlučne na „vonkajšie, nosné" formy kultúry (národnosť, jazyk). Využívame však osobitú metódu etnologického výskumu, ktorou je etnografia. Aplikáciou údajov, zozbieraných za použitia etnografických metód, je možné upresniť zemepisnú problematiku a problematiku priestorovej štruktúry osídlenia jednotlivými etnikami. Je potrebné vysvetliť aj pojem etnografia, pričom tu - na rozdiel od maďarskej odbornej literatúry - pod týmto pojmom rozumieme samotnú metódu získavania údajov v teréne, s použitím vlastných skúseností (opisy, rozhovory, postrehy, teda práca s veľmi subjektívnym materiálom), ktorej výsledky tvoria jednu z báz teoretického spracovania. Podstatou tejto metódy, skúmajúcej etnickú štruktúru obcí, je, že starší obyvatelia obce či miestna inteligencia (farár, starosta), dobre poznajúci dedinské spoločenstvo, posudzujú obyvateľov danej obce z hľadiska národnosti na základe vlastných skúseností, nadobudnutých v priebehu spolužitia. Aj metódy, použité v tejto práci, patria k práve 216
