Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
(„sparnyk”, „klyn”) a potom steny vtakejto podobe vymazávali hlinou zmiešanou s plevami, sečkou, odpadkami z konopľ a ľanu alebo konským trusom. Omastené steny po vyschnutí'bielili zvnútra i zvonku. Vymazávaním stien ľud sledoval predovšetkým praktický význam: budova sa tak stávala teplejšou a odolnejšou proti rôznym nepriaznivým a iným nežiadúcim vplyvom (vetru, dažďu, ohňu, hnilobe a pod.). Robili to aj preto, aby sa zamaskovali nerovné okresané hrčovité trámy zrubu. Teda v tomto prípade bolo to taktiež určité vyjadrenie estetických citov prostého ľudu, ktoré v niektorých prípadoch postupne nadobúdalo aj výtvarný charakter. Je však potrebné konštatovat, že výtvarná výzdoba stien ľudového domu v skúmanej oblasti bola v porovnaní s ostatnými ukrajinskými oblastami oveľa skromnejšia. No aj napriek tomu sú tu niektoré zaujímavé dekoračné prvky, ktoré si zasluhujú našu pozornosť. Pre východné a centrálne časti skúmaného regiónu bolo charakteristické celkové bielenie stien domu hlinou alebo vápnom (novšie s dodaním modrého farbiva - „belavky”, „belavyny”). Pôvodne na bielenie domu používali vodou rozriedenú bielu hlinu kopanú na poliach, ktorá sa nachádzala v mnohých lokalitách. Často ju zadovažovali až zo vzdialenejších susedných obcí (napríklad z Ruskej, Bystrej, Kalnej Roztoky, Michajlova a ďalších okolitých dedín chodili preň až do Ladomirova). Preto v mnohých prípadoch pre nedostatok tejto bielej hliny hospodársku časť vôbec nebielili, avšak jednotlivé priestory natierali žltou hlinkou. Spodné časti vonkajších stien domu asi do výšky 20-60 cm natierali iba žltou hlinou. Bolo to nutné najmä z toho hľadiska, že táto časť steny sa viac špinila a niekedy aj opadávala, v dôsledku čoho náter bolo potrebné častejšie obnovovať. Bielenie stien domu bolo okrem iného aj spoľahlivou konzerváciou zrubu. Preto v niektorých lokalitách v oblasti Bardejova bolo zvykom natierať aj steny zrubu zhotovené z kvalitných rovných pologuľačov. Tieto domy sa od ostatných líšia tým, že plochy ich vonkajších, aj niektorých vnútorných stien (napr. v pitvore a komore) majú charakteristický hrboľatý tvar (Vyšný Mirošov, Hutka, Vyšná Polianka, Becherov). V. Sičynskyj v 30. rokoch minulého storočia zaznamenal v okolí Svidníka na obielených domoch farebný geometrický ornament (hviezdičky, ružice) vymaľovaný pod strechou pozdĺž južnej čelnej steny, ktorý aj fotograficky zdokumentoval. Ide však o ojedinelé atypické javy, ktoré sa vyskytovali aj v niektorých poľských lemkovských obciach (Bednárka), no postupne zanikli. Zaujímavé spôsoby vonkajšej úpravy stien sme stretli v okolí Bardejova, kde hlinou omastili a obielili iba chliev a v domoch s tzv. lemkovským typom pôdorysu aj čelnú stenu komory. Ostatné steny domu nechávali v prírodnej podobe (napr. domy v Mikulášovej, Cigeľke, Lukove, Hrabskom, Livove atď.). Na niektorých domoch (napr. v Snakove a Hrabskom) bielili aj podmurovky a spodné (1-2) trámy z čelnej strany domu. Na severnej strane Karpát už v druhej polovici 19. storočia bol veľmi zaužívaný spôsob maľovania a zároveň konzervovania zrubu surovou naftou (ropou), v dôsledku čoho zrub nadobudol charakteristickú čiernu farbu, ktorá silne kontrastovala s bielymi pásmi nachádzajúcimi sa medzi jednotlivými trá84
