Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
mami. Ropu miešali aj so žltou hlinou, čím získavali hnedú farbu na maľovanie zrubu. Maľovanie čistou ropou sa rozšírilo aj do podhorských poľských etnických oblastí a čiastočne sa udomácnilo i v niektorých lokalitách Starej Ľubovne a Bardejova (napr. Litmanová, Ruská Vôľa, Cigeľka atď.)138. V niektorých oblastiach okresu Stará Ľubovňa (Šarišské Jastrabie, Obručné, Čirč, Orlov, Ruská Vôľa) vyskytovali sa aj iné spôsoby maľovania zrubu, a síce písaním bielych vápenných vertikálnych súvislých čiar. Tieto dekoratívne prvky boli však iba veľmi sporadické a neboli zistené v ďalších susedných oblastiach. Preto nezdajú sa byť pravdepodobné tvrdenia poľského etnografa J. Czajkowského a ukrajinského etnografa I. Krasovského, že odtiaľ boli zanesené do niektorých lemkovských obcí na severnej strane Karpát (Leluchov, Dubné)139. Ide skôr o úzko lokálne prejavy niekoľkých vzájomne susediacich a v minulosti živo kontaktujúcich lokalít. V najzápadnejšej časti skúmaného regiónu v okrese Stará Ľubovňa, podobne ako aj na priľahlej severnej strane Karpát140, vo väčšine prípadov sú ponechávané v naturálnej podobe celé steny a iba škáry zrubu sú vyplnené machom, omastené hlinou a obielené (Jakubany, Veľký Lipník, Kamienka, Legnava, Sulin atď.). Podobne upravovali steny aj zvnútra. Staršie domy sú dokonca postavené z guľatiny, takže aj zvnútra sú steny hrboľaté (napr. dom č. 36 vo Veľkom Lipníku). V obci Litmanová, Kamienka a Jarabina stretli sme aj domy, ktoré majú obielené („kalené”) iba určité plochy, predovšetkým okolo okien, uhly zrubu a dolné trámy. Podobne maľovali aj sezónne obydlia v chotároch spomenutých obcí, ktoré naviac zdobili veľkými bielymi bodkami okolo okien. Analogické ornamentálne prvky stien zrubu sú známe aj zo susedného územia Poľska, moravského Valašska a západného Slovenska141. Skromnou, no o to viac pôsobivou a harmonizujúcou s celkovou architektúrou a okolitým prostredím je výzdoba čelných stien domu v niektorých ukrajinských lokalitách v okrese Spišská Nová Ves (Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica, Blažov). Domy tu stavali z červeného smreka, ktorý postupom času nadobudol charakteristické červenohnedé zafarbenie. Krov bol šindľový (z bieleho smreka) a mal šedý farebný nádych. Štíty sú bohato zdobené a naviac vstup do dvora je opatrený bránou a bránkou so šindľovou strieškou. Podmurovku („mur”, „zasyp") omastili hlinou a obielili. V Toryskach podmurovky maľovali aj na zeleno a modro a v Blažove taktiež na červeno a čierno. Táto architektonická kompozícia bola v dolnej časti zrubu doplnená jednou alebo dvoma jednoduchými, štetkou písanými bielymi vlnovkami a bodkovaním, čo v komplexe vytváralo, najmä v zelenom prostredí, veľmi efektnú zostavu farieb a dekoračných elementov. Domy v spomenutých lokalitách sa vyznačovali aj pestrou interiérovou výzdobou. Okrem bohatej výzdoby kultového kúta, o čom bude reč ďalej, nachádzame tu na stenách aj umelé papierové kvety a vystrihovánky142. Táto pestrofarebná výzdoba bola harmonicky doplnená bohato vystlatými posteľami s pruhovanými červeno-modro-bielymi doma tkanými perinami a podhlavníkmi. V interiéri izby často nachádzame aj nápadne na zeleno alebo modro vyfarbenú pec. 85
