Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

Charakter zamestnania obyvateľstva - pestovanie obilia a plodín, chov rožného statku a iných domácich zvierat - podmienili taktiež výskyt adekvátnych čo do rozsahu a spôsobu výroby hospodárskych stavieb.

Tradičné hospodárske budovy, ktoré sa vyskytovali v ukrajinskej etnickej oblasti na východnom Slovensku, podľa ich funkcie môžeme rozdeliť do týchto skupín:

1. hospodárske budovy slúžiace na uskladňovanie poľnohospodárskych produktov;

2. hospodárske budovy slúžiace na uskladňovanie a ochranu poľnohospodárskeho náradia;

3. hospodárske budovy pre domáce zvieratá;

4. iné stavby malých foriem (studne, včelíny, ohrady, ploty a pod.).

Vzhľadom na obmedzený rozsah našej práce v tomto prípade sa iba stručne zmienime o najhlavnejších z nich.

K najdôležitejším a vývojovo najstarším hospodárskym stavbám u Slovanov vôbec patria rôzne zásobárne na vymlátené obilie a iné poľnohospodárske produkty. Jamy s touto funkciou sú doložené nielen v sídliskách kultúry tzv. polí popolnicových, ale i v slovanských sídlach z konca doby pohanskej. Nachádzame ich v pribytkových jamách z 10.-12. storočia, a to tak u východných ako aj u západných Slovanov. Žitné jamy sa najdlhšie udržiavali u Srbov a Bulharov105. I keď obilné jamy v skúmanej ukrajinskej oblasti recentné etnografické doklady už nezaznamenávajú, o ich existencii v minulosti svedčia dodnes zachované jamy slúžiace na uskladňovanie iných produktov, predovšetkým zemiakov106.

Okrem primitívnych jám na obilie už odpradávna bol známy u Slovanov praktickejší a dokonalejší spôsob uskladňovania obilia v oveľa priestrannejších a suchších pletených alebo drevených špeciálnych búdkach s prístreškom. Košovité zásobnice („koš", „košnycja”) boli známe najmä u balkánskych národov a u východných Slovanov107.

V obciach Uličsko-Ublianskej doliny (okr. Snina) sme v hojnej miere nachádzali v podstrešných priestoroch starších domov veľmi archaické košovité obilné zásobnice vymazané zvnútra zmesou hliny a pliev. Niektoré z nich sú už v zbierkach Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Koše sú zhotovené v podobe zrezaných kužeľov, alebo vo forme veľkých škatúľ. Často sú zdvojené. Takáto zásobnica sa nazýva „kuš” a funkciou, formou a technikou zhotovenia nám pripomína vyššie spomenuté staroslovanské pletené košovité obilnice stojace na dvore pod samostatnou strieškou. Domnievame sa, že tu ide o ich predchodcu, teda o nižší stupeň vývoja týchto obilných zásobníc. Na príčine toho, že

47