Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

sa práve v tejto oblasti zachovali vo svojej pôvodnej nezmenenej forme, boli nízke poľnohospodárske výnosy a teda aj skromné nároky na odkladanie dopestovaného obilia.

Čast usadlosti. Osturňa

Veľmi rozšíreným u najchudobnejších roľníkov bol taktiež spôsob uskladňovania obilia v špeciálnych zásobniciach („súsekoch”) zhotovených v podobe truhiel zrubovou alebo rámovo-šindľovou technikou, ako aj v rôznych drevených kadluboch.

Situovanejší roľníci, ktorí vlastnili viac obilia, budovali si na tieto účely samostatné jednodielne v pôdoryse (3x3; 4x3; 4x4 m) sýpky („sypanci”) pod slamenou alebo šindľovou strechou. Rozšírené sú najmä v okolí Svidníka a Bardejova, kde mnohé z nich sú charakteristické svojou zaujímavou zrubovou konštrukciou a klenutým zavŕšením. Je to stará slovanská zrubová technika, doklady o ktorej máme už vo Velislavovej biblii z 13. storočia108. Strieška na takejto sýpke nie je konštrukčne spojená so zrubom, takže v prípade ohňa sa dala ľahko zhodiť. Vyskytujú sa však sýpky, najmä v okolí Svidníka a Medzilaboriec, so stanovou strieškou konštrukčne spojenou so zrubom. Z bezpečnostných dôvodov sýpku umiestňovali hlboko vo dvore alebo pred oknami obydlia.

V skúmanej oblasti je známych taktiež niekoľko archaických spôsobov uskladňovania zemiakov. Najprimitívnejším sa zdá byť ich uskladňovanie v jame vyhĺbenej v obydlí. Takéto jamy najdlhšie pretrvávali vo východnej časti skú-48