Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby
Typická hospodárska usadlosť. Kečkovce Dvojstranná alebo dvojradová zástavba dvorov sa v tejto oblasti vyskytovala iba výnimočne, najmä vtedy, ak terén (šírka doliny) nedovoľoval budovať hospodárske miestnosti v jednej osi s obytnou časťou. Viacstavbové dvory vlastnili aj bohatí roľníci, resp. kulaci, ktorí budovali aj samostatné stodoly a chlievy. Ako je známe, jednotraktové dvory sa vyskytovali aj na severnej strane Karpát, t.j. u Bojkov a vo východnej a centrálnej časti Lemkovščiny. Aj keď v podstate sa jedná o etnicky jednotnú kultúru, určité rozdiely sú badateľné aj tu. Jedným z týchto rozdielov je už spomínaná skutočnosť, že na severnej strane prevláda pozdĺžna (okapová) orientácia domu k hlavnej dedinskej komunikácii98, kdežto v nami skúmanej oblasti dominuje štítová orientácia. Jednotraktové dvory sú charakteristické aj pre centrálnu časť skúmaného regiónu. Avšak už na prvý pohľad je vidieť, že sa jedná o podstatne širšie a dlhšie stavby, teda rozvinutejšie dvory. Šírka celej budovy je tu predurčená asymetrickým pôdorysom domu, v ktorom komora (neskôr druhá izba) sa nachádza vedľa obytnej miestnosti po šírke stavby, čiže vznikla pozdĺžnym delením stavby. V starších domoch, a to aj u severných Lemkov, funkciu pitvora zastupuje „bojisko”99. Z toho vypláva, že aj v tejto oblasti pôvodne išlo o dva samostatné konštrukčné celky - obydlie a chliev („staňa”, „stajňa"), ktoré sa spojili spoločnou strechou. Teda priestor medzi obydlím a chlievom slúžil nielen pre komunikačné, ale aj pre hospodárske účely (mlátenie a uskladnenie obilia, úschovu náradia a pod.). V niektorých domoch z bojiska viedol vedľajší vchod 40