Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

do chlieva, ktorý slúžil pre ľudí100. Pre dobytok robili vchod z dvora. Neskôr z hygienických a iných praktických dôvodov pre hospodárske účely pristavujú samostatné bojisko (z druhej strany chlieva) a pôvodné bojisko plní už iba funkciu pitvora - siene, o čom svedčí aj zmena jeho pomenovania na „siný”, „šini". Postupne zaniká aj spomínaný vedľajší vchod do chlieva.

Zvýšené výnosy poľnohospodárskej produkcie v porovnaní s najvýchodnejšou časťou skúmaného regiónu podmienili vznik ďalších hospodárskych priestorov, ktoré sa spravidla pristavovali k už jestvujúcim, teda pod spoločnou strechou s nimi. Najčastejšie to boli 1-2 „šopy”, alebo „pelevňa" či „stodola" (vo význame slovenského záčinu) + „šopka”, „kolešňa” (vozáreň) a pod. Súčasťou dvora vo väčšine prípadov sú už aj sýpky, ktoré z bezpečnostných dôvodov stavali oddelene, niekedy až 10-12 m od domu. Najzaujímavejšie z nich sú v okolí Bardejova. V niektorých obciach sýpky sú postavené hromadne v intraviláne obce mimo hospodárskych dvorov (Becherov, Hrabské, Snakov, Cigeľka).

V 20. - 30. rokoch 20. storočia v mnohých hospodárstvach mimo hlavnej budovy sa objavujú aj menšie samostatné stavby: chlieviky v kombinácii s kurínmi, murované pivnice, a v mnohých prípadoch aj studne. Studne spravidla sa umiestňujú na nároží domu, na okraji predzáhradky, ohradenej pleteným alebo kamenným plotom. Priestranstvo pred domom a chlievom vydlažďujú bridlicovým kamením.

Zrubový dom. Inovce

41