Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Prirodno-klimaticke podmiénky a nospodarsky ráz krajiny
iná81. Hnedo-sivú, hnedo-červenú a bielu hlinu ľud hojne využíval aj v ľudovom staviteľstve, najmä pri úprave stien, dlážky, povaly atď. Po prvej svetovej vojne sa už budovali aj celohlinené, resp. vaľkové stavby. Geologický podklad, konfigurácia terénu, nadmorská výška a klimatické pomery ovplyvnili aj botanickú tvárnosť skúmanej oblasti. Takmer 50 % tohto územia ešte aj dnes pokrývajú lesy, ktoré odpradávna boli jedným z hlavných zdrojov obživy ľudu. Okrem poľovnej zveri v hojnej miere rastú tu maliny, černice, jahody, rôzne druhy húb a vo vyšších oblastiach aj čučoriedky. Z ovocných stromov najčastejšie sa vyskytujú jablone, slivky a hrušky. Lesy v karpatskej oblasti už od počiatkov jej osídlenia poskytovali aj základný materiál - drevo na zhotovovanie spočiatku primitívnych a neskôr aj zložitejších obydlí, rôznych hospodárskych stavieb, nábytku a náradia. Táto skutočnosť po dlhé stáročia bola jedným z rozhodujúcich činiteľov vo formovaní ľudového staviteľstva. Čo sa týka druhov lesného porastu, v dnešnej dobe vo východnejšľch oblastiach skúmaného regiónu prevažujú listnaté stromy (buk, jelša, breza, osika, hrab, brest a pod.) a v západnejších ihličnaté: jedľa, smrek. Z iných stromov dôležitý význam mali javor, lipa, z ktorých zhotovovali rôzne druhy nábytku a náradia. Ako pomocný materiál v staviteľstve vo veľkej miere sa využíval aj lieskovec. V nižšie položených oblastiach rastie dub, ktorý taktiež nachádzal svoje uplatnenie v ľudovej architektúre. Na poľnohospodársky málo využívaných územiach, v dolinách menších tokov a pozdĺž mŕtvych výmoľov sú rozšírené krovín ato-trávnaté porasty. Predhoria boli postupne umelým zásahom človeka zbavované lesného porastu, ktorý pomaly ustupoval pasienkom, neskôr v nižších polohách poliam. Najlepším svedectvom toho sú mnohé toponimické názvy napovedajúce pôvodné teritoriálne rozšírenie jednotlivých druhov stromov: Hrabová Roztoka, Klenová, Topoľa, Jalová, Humenský Rokytov, Oľšinkov, Brestov nad Laborcom, Kalinov, Borov, Rokytovce, Ruská Poruba, Čertižné, Vyšný Hrabovec, Bukovce, Breznička, Oľšavka, Oľšava, Jedľová, Hrabovčík, Lipová, Dubová, Jedlinky, Hrabské, Veľký (Malý) Lipník, Jarabina, Oľšavica, Klenov. Tieto názvy obcí jasne nasvedčujú tomu, že v minulosti tu bolo viac lesov a že prevažovali v nich listnaté druhy stromov. Drevo v ľudovom staviteľstve sa používalo nielen preto, že sa v hojnej miere nachádzalo v okolitých lesoch, ale aj preto, že v budove z takéhoto materiálu sa vytváralo teplé a suché bývanie v zime, ako aj veľmi kvalitné hospodárske staveniská súvisiace s roľníctvom a chovom domácich zvierat. Treba však poznamenať, že kvalita dreva ako stavebného materiálu nie všade bola rovnaká. Výraznú rolu z tohto hľadiska zohrávali práve miestne prírodné podmienky, ktoré do značnej miery ovplyvnili aj celkovú tektoniku ľudových obytných stavieb. Podľa druhu používaného stavebného materiálu prostým ľudom skúmanú oblasť v podstate môžeme rozdeliť na tri zóny: 1. zóna stavebných materiálov z listnatých stromov (najčastejšie buk, zriedkavejšie hrab, jelša, breza, topoľ, osika a pod.) - okolie Sniny a Medzilaboriec; 27
