Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Prirodno-klimaticke podmiénky a nospodarsky ráz krajiny

2. zóna miešaných stavebných materiálov (z listnatých a ihličnatých stromov) -okolie Stropkova a Svidníka;

3. zóna stavebných materiálov z ihličnatých stromov Qedľa, smrek) - okolie

Bardejova a Starej Ľubovne.

Najhoršia situácia bola v spomenutej východnej zóne, kde prevažovali bukové lesy. V niektorých urbárskych lesoch nebol dostatok ani bukového dreva. Preto bohatší' gazdovia zaobstarávali si kvalitnejší stavebný materiál aj zo vzdialenejších obcí, alebo iných susedných krajov. To však v podstate neovplyvnilo celkový charakter ľudového staviteľstva v tomto regióne.

Najpriaznivejšie podmienky vzhľadom na možnosti získavania lacného stavebného materiálu boli v západnej časti skúmaného regiónu (Spiš - Zamagurie) bohatej na smrekové lesy.

Odber palivového a stavebného dreva bol spočiatku úplne voľný. Neskôr poddaní plnili za to určité povinnosti, ktoré sa postupne zvyšovali. Drevo sa čoraz viac začína využívať na priemyselné spracovávanie a neskôr, najmä v období kapitalizmu, ale aj v súčasnosti, celé časti lesov sa predávajú na vyťaženie rôznym podnikateľským drevárskym firmám82. Značnou mierou k likvidácii lesných porastov prispeli aj rôzne bane, železiarske a sklárske hute, ktoré sa tu zakladali už od ranného stredoveku83. V prvých rokoch 19. storočia bol tu tiež záujem o rozšírenie lúk a pastvísk v súvislosti so zintenzívnením rozvoja chovu dobytka, čo bolo znovu len na úkor lesov. Preto už v II. polovici 19. storočia, v snahe zabrániť dälšej devastácii lesov, ich obhospodarúvanie bolo regulované štátom84.

Vhodnosť priaznivých prírodno-klimatických podmienok pre osídlenie a hospodárske využitie v spomenutom karpatskom regióne lákala našich predkov už v najdávnejších historických obdobiach85. Toto prostredie vytváralo vhodné podmienky najmä pre rozvoj poľnohospodárstva a pastierstva. A práve tieto druhy zamestnaní boli hlavným zdrojom obživy tohto ľudu takmer až do polovice 20. storočia. Týmto formám zamestnaní sa samozrejme prispôsobovalo aj obydlie a staviteľstvo vôbec.

Poľnohospodárstvo, pastierstvo a chov zvierat veľmi úzko medzi sebou súviseli, navzájom sa prelínali a doplňovali. Ak berieme do úvahy aj drobné remeslá rozvíjajúce sa v tejto oblasti (stolárstvo, tkáčstvo, drotárstvo, košikárstvo, hrnčiarstvo a iné), môžeme konštatovať, že dedinské hospodárstvo bolo kedysi sebestačným.

Priorita jednotlivých foriem hospodárenia bola determinovaná už spomenutými diferenciami v kvalite pôdy a klimatických podmienok. V nižšie položených oblastiach sa uprednostňovala poľnohospodárska výroba. Najcharakteristickejšími obilninami až do začiatku tohto storočia boli ovos, jačmeň a raž. Z raže sa vyrábala aj stavebná krytina. Ďalej sa tu pestovala kapusta, neskôr aj zemiaky a z technických plodín najrozšírenejšie boli ľan a konope, z ktorých získavali vlákno na výrobu odevných súčastí. Ešte na začiatku 20. storočia tu boli rozšírené taktiež pohánka („tatarka"), bor, tenkeľ a niektoré strukoviny (fazuľa, bôb). Z kuchynských zelenín najrozšírenejšie boli cesnak a cibuľa.

28