Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Prirodno-klimaticke podmiénky a nospodarsky ráz krajiny

rieky zohrávali aj iný dôležitý hospodársky význam v živote tohto ľudu. Tak napríklad Poprad už od 13. storočia vytváral komunikačno-obchodnú cestu medzi Poľskom a Uhorskom. Túto úlohu plnil až do začiatku 19. storočia76. Sú údaje o riečnych prístavoch v dávnej minulosti aj na Laborci77. Základným predpokladom vývozu z karpatských oblastí v prvých storočiach minulého tisícročia bola bohatá surovinová báza, ktorú poskytovali veľké lesy bohaté na drevo, zver a rudu. Vyvážali sa predovšetkým kože a kožušiny, drevo, drevené uhlie, drevený popol, smola získaná zo stromov, decht (tér), kôra stromov na výrobu farieb, ruda, domáce plátno a pod.78 Je len samozrejmé, že tieto obchodné interetnické vzťahy zanechali určité stopy aj na vývoji ľudovej kultúry.

Veľmi dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňoval hospodársky ráz tejto krajiny a spôsob života obyvateľstva, teda aj charakter ľudového obydlia a dediny vôbec, bolo podnebie, ktoré v tomto regióne je mierne kontinentálne. Teplotné pomery v jeho centrálnej časti, v okolí Bardejova, namerané za obdobie 1931-1960 v ročnom priemere sú 7,ľ C a amplitúda tu dosahuje 23,5' C (január - 5,5' C; júl -18' C). Teda najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším je január. Teploty vo vyšších častiach územia klesajú úmerne s nadmorskou výškou79. Zrážkové pomery predstavujú ročný priemer 750 mm. Najviac dažďa spadne vo vegetačnom období, ale vyhovujúcejšia by bola vlhkejšia jar ako jeseň. Čo sa týka množstva snehu v jednotlivých častiach regiónu, nie sú tu podstatnejšie rozdiely. V jednotlivých rokoch a obdobiach sú tu značné výkyvy z priemerného množstva snehovej pokrývky 70 - 80 cm. Najviac snehu je vo vyššie položených horských oblastiach. Oblačnosť dosahuje najvyššie hodnoty v decembri a najnižšie v septembri a auguste. Vetry v týchto karpatských oblastiach sú prevažne severné alebo severozápadné, čo je spôsobené hlavne orografickými pomermi v rámci východného Slovenska, zníženým karpatským oblúkom. Z južných smerov najčastejšie sa vyskytuje juhovýchodný vietor. Pomerne často je aj východný vietor. Západné vetry sa vyskytujú najmenej. Bezveterné situácie sú zriedkavé80.

Vplyv podnebia pozorujeme najmä v horských terénoch, kde rôzne prístavky vo forme zahát, plevínov z chrbtovej strany domu otočenej k severu, niektoré druhy podstení, vysoké a strmé sedlové, respektíve valbové strechy, orientácia domu vzhľadom na svetové strany a celková organizácia zástavby dvora bola podmienená práve zabezpečením ochrany obydlia pred chladnými vetrami, snehovými závejmi a inými nepriaznivými vplyvmi počasia.

Celkové klimatické podmienky nie sú v tejto oblasti ustálené, čo spôsobovalo časté výkyvy vo výsledkoch hospodárenia (neúroda, zníženie chovu dobytka a pod.) a následne malo vplyv aj na rozsah a kvalitu hospodárskych stavenísk.

Čo sa týka pôdy, ktorá bola jedným z rozhodujúcich faktorov v určovaní charakteru zamestnania, prevažovali tu hnedé lesné, hnedozemné a nívne pôdy. Pôdotvorný proces hnedých a lesných pôd sa vyznačuje tvorbou ílu. Pôda je prevažne kamenistá a piesočnatá, najmä vo vyššie položených oblastiach, v stredných a nižších pásmach hlinistá. Hlina je rozličnej akosti a farby. Na povrchu je žltá a hlbšie hnedo-sivá, hnedo-červená, vápnito-biela, zelenkavá a

26