Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Prirodno-klimaticke podmiénky a nospodarsky ráz krajiny

Prírodno-klimatické podmienky a hospodársky ráz krajiny

Príroda odjakživa poskytovala človeku základné životné potreby a tak mala výrazný vplyv na formovanie tradičnej ľudovej kultúry. Veľmi markantne sa to prejavilo aj na vývoji sídelných foriem, ľudového staviteľstva a spôsobu života vôbec, o čom sa chceme aspoň stručne zmienit. Predmetný karpatský región sa vyznačuje svojou zvláštnou geografickou polohou, špecifickými prírodno-klimatickými podmienkami, pestrým rastlinným a živočíšnym svetom. Dlhý pás Nízkych Beskýd je charakteristický viacerými drobnými horskými hrebeňmi, ktoré sa navzájom od seba oddeľujú riečnymi dolinami smerujúcimi najčastejšie smerom na juh. Štíty len výnimočne prevyšujú 1 000 m. V strednej časti sú oveľa nižšie (okolo 600 m). Priestranné doliny, striedanie pásiem mäkkých bridlíc a dolinných nív vytvárali priaznivé podmienky pre ich osídlenie a hospodárske využitie. Hrebene Beskýd majú kopulovitý charakter, čo umožňovalo postupné zúrodňovanie pôdy. Z hľadiska fyzikálno-zemepisného územie tohto regiónu patrí ku karpatskému flyšu74.

Veľkú časť plochy územia zaberajú stráne s rozličnou dĺžkou a miernymi sklonmi. Sú pokryté, zvlášť v dolných častiach, mocnými hlinitými delúviami, ktoré v horných pásmach prechádzajú postupne v hlinisto-kamenisté. Oblasti Nízkych Beskýd sú bohaté na kvalitnú ohňovzdornú hlinu, čo už z najdávnejších čias podmienilo nielen keramickú výrobu, no do značnej miery ovplyvnilo aj charakter ľudového staviteľstva. Tento materiál sa používal najmä na zhotovenie niektorých komponentov ľudových obydlí (vykurovacích zariadení, komínov a pod.). Karpaty sú bohaté aj na rôzne ďalšie prírodné nerasty: rudu, soľ, železo, farebné kovy, vysokokvalitné druhy andezitov, trachytov a iných hornín75. Najmä kameň sa najrôznejšími spôsobmi využíval ako stavebný materiál na podmurovky domov, kamenné ohrady, pivnice, chodníky, ba aj celé stavby.

V oblasti Chmeľovej, Vyšného Komárnika, Mikovej, Radvane, Sukova, Bukovca a iných lokalít sú známe bohaté ložiská nafty. Voľne vyvierajúcu naftu miestne obyvateľstvo už v minulom storočí využívalo na osvetľovanie svojho príbytku a čiastočne aj na konzerváciu zrubových domov.

Z najvýznamnejších riek, ktoré pretínajú celé územie a vytvárajú samostatné údolia, sú Laborec, Ondava a Topľa. Sú prítokmi Uhu a patria do siete Tiso- Dunajského povodia. Poprad na západe sa zase vlieva do Dunajca - prítoku Visly, ktorá smeruje k Baltickému moru. K týmto riekam sa zbiehajú menšie údolia, ktorými pretekajú bystré horské potoky. Tieto prírodné danosti veľmi výrazne ovplyvnili celkový charakter osídľovacieho procesu a ľudového staviteľstva (typy obcí, usporiadanie a orientácia domov, využitie vody tak v staviteľstve ako aj v hospodárstve, vznik rôznych vodných technických a iných stavieb). Existujúce

25