Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
karpatskej pravlasti Slovanov a pod.)27. Výsledky práce spomenutých bádateľov sú publikované najmä v časopisoch Ruskej geografickej spoločnosti, v rámci ktorej veľmi intenzívne pracovalo samostatné oddelenie etnografie. Práce tohto druhu sa objavili aj na stránkach časopisov Kijevľanin, Živaja starina a v rôznych iných periodických vydaniach, ako aj v samostatných publikáciách28. Sú zamerané najmä na všeobecnú historicko-etnografickú charakteristiku jednotlivých etnických skupľn ukrajinského karpatského obyvateľstva a na ich duchovné bohatstvo. Zvlášť sú bohaté na záznamy ľudových piesnľ. Z materiálnej kultúry záujem spomenutých bádateľov sa sústreďuje najmä na ľudový odev a niektoré druhy zamestnaní'. Podobný charakter majú aj práce členov literárneho krúžku Ruska trijcia I. Vahylevyča a J. Holovackého29. Aj keď I. Vahylevyč čiastočne opisuje jednotlivé obce, charakterizuje obydlie, interiér a hospodárske stavby haličských Lemkov a Bojkov, jeho práce v oblasti materiálnej kultúry sú značne povrchné, najmä v porovnaní s prácami v sfére duchovnej kultúry. Etnografické výskumy J. Holovackého sú zamerané predovšetkým na sakrálne pamiatky, ľudový odev a duchovné bohatstvo Lemkov. Zvlášť sú cenné ilustrácie k jeho publikovaným prácam znázorňujúce ľudový odev a aj ľudové obydlie, prevažná väčšina ktorých sa vzťahuje na územie severnej Lemkovščiny. Z činnosťou Ruskej trijci veľmi úzko súvisí aj záujem už spomenutých ruských a taktiež niektorých českých bádateľov o kultúru ukrajinského obyvateľstva v Karpatoch30. Približne v tom istom období s veľkým entuziazmom začali zbierať doklady o histórii a ľudovej tvorivosti svojho ľudu aj významní kultúrni dejatelia a národní buditelia uhorských Rusínov A. Duchnovič a A. Pavlovié31. Ich zberateľská činnosť bola zameraná predovšetkým na ľudové piesne, ktoré sa im stali hlavným prameňom pre básnickú tvorbu. V ich prácach, ako aj v celej literárnej tvorbe, sa zdôrazňujú najmä sociálne determinánty pri tvorbe životného prostredia, a teda aj spôsobu bývania. O ľudovom staviteľstve a bývaní tieto práce neprinášajú žiadny materiál, ktorý by mal pre nás podstatnejší význam. A. Pavlovié mal dobré kontakty s významným nemeckým historikom H. Biedermannom, ktorému pomáhal pri zbere materiálov o histórií a kultúre uhorských Rusínov pre jeho prácu Die ungarishen Ruthenen32. Prvá časť práce H. Biedermanna okrem štatistických a zemepisných údajov prináša aj bohaté etnografické materiály, najmä o zvykoch a obyčajach, tradičnom poľnohospodárstve, baníctve, remeslách, obchode a transporte. Čo sa týka ľudového staviteľstva a spôsobu bývania, autor sa obmedzuje iba na veľmi stručné všeobecné konštatácie viac-menej sociálneho charakteru33. V roku 1862 v Krakove vyšla práca E. Janotu Bardiow. Historyczno-topografyczny opis miasta i okolicy. Dnes je už známe, že kapitolu Kilka szczególow etnograficznych pre túto prácu napísal A. Pavlovié. V nej sa podáva aj krátky obraz spôsobu života Rusínov. Sú tu aj iné národopisné a folklórne údaje34. Podobný charakter má aj práca A. Kralyčkého Rusyny Laborskije v Uhorščine a taktiež práce mnohých ďalších zberateľov ľudových piesní, ktorí vo svojich 18
