Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
zborníkoch podávajú obyčajne aj krátky historicko-etnografický náčrt určitého regiónu alebo iné záznamy o spôsobe života ľudu35. V druhej polovici 19. storočia folklórne a národopisné materiály sa sporadicky objavujú aj na stránkach rôznych zakarpatských časopisov (Svet, Lystok, Blahovistnyk, Misjaceslov)36. Cenné materiály priniesli aj niektoré české a slovenské periodika, Český lid, Slovenské pohľady a ďalšie37. Avšak všeobecný záujem v tomto obdobľ, ako sme to už konštatovali, bol sústredený predovšetkým na folklór a niektoré duchovné prejavy ľudu. Materiálnej kultúry sa týkajú najčastejšie ilustrácie a ich krátke popisy. Určitým prínosom k poznaniu materiálnej a duchovnej kultúry severných Lemkov 19. stor. bola práca O. Toronského Rusyny-Lemky38. V tejto práci sa autor venuje predovšetkým charakteristike poľnohospodárstva, chovu dobytka a ľudového odevu. V druhej polovici 19. storočia o ľudovú kultúru Lemkov začínajú prejavovať záujem aj mnohí poľskí národopisci. Jedným z prvých to bol W. Pol (1807-1872). Autor na bohatom faktickom materiáli pomerne objektívne vysvetľuje materiálnu a duchovnú kultúru Lemkov žijúcich na severnom svahu Karpát. Cenná je najmä jeho práca Gorale Czuchoňkovie39, kde ho zaujíma veľmi široký okruh otázok o živote a zamestnaní tohto ľudu, o typoch osídlení, spôsoboch stavby obydlia, ľudovom odeve, zvykoch, obradoch a pod. Lemkov nazýva „Čuchoňkami" (od slova „čuha" - vrchný súkenný odev). Cenným v jeho prácach je aj to, že sa snaží o porovnanie svojich materiálov s materiálmi ukrajinských rovinných oblastí. Rôzne stránky materiálnej kultúry Ukrajincov na severnej strane Karpát skúmali aj ďalší poľskí národopisci, z ktorých je potrebné spomenúť najmä M. Chylinského, S. Udzielu, I. Kopernického a O. Kolberga40. Prácu I. Kopernického O góralach ruskich v Galicii I. Franko považoval za „prvý systematický konspekt výskumu Ukrajincov Karpát”41. Výskumy poľských autorov v druhej polovici minulého storočia sú nesporne cenné. Ale väčšina z nich sa zameriavala len na vybraté aspekty ľudovej kultúry, na ojedinelé obce, resp. oblasti severnej časti Lemkovščiny. Veľmi často tvrdenia mnohých autorov sú povrchné a subjektívne. Nedostatkom ich prác bola taktiež tendencia vysvetľovať históriu a kultúru Lemkov a Bojkov izolovane od histórie a kultúry ukrajinského národa a zveličovať vplyv Západu na ich kultúru. Nedostatkom je aj to, že si nevšímajú Ukrajincov na južnej strane Karpát. Vcelku však práce spomenutých autorov mali pozitívny význam pre poznanie materiálnej kultúry zapadoukrajinských etnických oblastí. Z konca 19. a začiatku 20. storočia sú známe snahy o poznanie života uhorských Rusínov aj zo strany niektorých maďarských bádateľov. Ľudovou architektúrou západných Ukrajincov sa zaoberajú práce M. Nemesa, H.Sztripszkeho a I. Bilaka42. Typy osídlení Rusínov analyzuje L. Pásztor43. No všetky tieto práce sa týkajú predovšetkým terajšej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Cenným prameňom pre poznanie kultúrnej histórie východoslovenských 19
