Bodnár Mónika: Etnikai és felekezeti viszonyok a Felső-Bódva völgyében a 20. században - Interethnica 1. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Melléklet

ku slovám “záhradník", “záhradníctvo“. Bulharskí záhradníci pravidelne prichádzali do oblasti od konca 19. storočia do roku 1945. Zdržiavali sa tu do jari do jesene a zaoberali sa zavlažovacím záhradníctvom na prenajatých pozemkoch. Niekoľkí z nich sa v 1945-om roku nevrátili do vlasti, ale usadili sa tu.

Popri vyššie uvedených etnikách žijú v tomto priestore aj ďalšie národnosti. Niekoľko Čechov sa tu usadzovalo predovšetkým v dôsledku industrializácie a prostredníctvom zmiešaných manželstiev. Začiatkom 20. storočia došlo k usídleniu sa jednej menšej poľskej skupiny. Taktiež pomocou zmiešaných manželstiev sa sem dostali Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Vietnamci, hoci ich počet je nepatrný.

Nepadlo ešte slovo o taktiež početnom etniku - čo sa číselného pomeru týka -, o Rómoch.. V celku sa dá skonštatovať, že v oblasti nie je taká usadlosť, kde by od 18. storočia do dnešných dní neboli žili Rómovia. Zo súpisov vynikne, že už v priebehu 18-19. storočia žili v oblasti v prevažnej väčšine usadení Rómovia, aj keď občas máme údaje aj o kočovných Cigánoch (Rómoch). Čo sa viery týka, Rómovia boli obvykle katolíkmi, a tými sú aj dodnes, ale v spojitosti s tým nachádzame početné prípady aj toho, že sa prispôsobovali náboženským pomerom danej lokality. Vzhľadom na ich zamestnanie boli medzi nimi hudobníci, kováči, ktorí niekedy obrábali aj pôdu, často sa zaoberali pastierstvom, alebo žili z nádenníctva. V dnešných časoch je charakteristickou pre celú oblasť, že pri absencii kvalifikácie je medzi nimi veľmi veľa nezamestnaných. Ich počet je aj dnes značný. Vo väčšine menších osád síce žije len pár rodín, v mestách a usadlostiach s vyšším počtom obyvateľstva ich pomer môže dosahovať aj 10-30% z celkového počtu, hoci oficiálne štatistiky spomínajú oveľa menšie číslo.

V malých lokalitách, kde možno nájsť iba niekolko rodín, ich obyvateľstvo obyčajne prijme. Menej je tomu tak v tých osadlostiach, kde ich počet je značný.

V týchto miestach je obvykle veľa výtržností, potýčky sú častejšie. V oblasti sa momentálne nachádza jedna jediná taká usadlosť, v ktorej nežije ani jeden rómsky obyvateľ. Je viac aj takých obcí, kde žijú iba v zmiešaných manželstvách. Týchto Rómov obyčajne obyvatelia obce úplne prijmú medzi seba. Skúmajúc používanie jazyka Rómov možno usúdiť, že v tých usadlostiach, kde ich je málo, sa prispôsobili väčšinovému jazyku, vlastne rozprávajú po maďarsky. Naopak v tých lokalitách, kde je významné ich početné zastúpenie, medzi sebou vždy hovoria po rómsky, hoci vedia aj maďarsky, aj slovensky. Obzvlášť zaujímavú jazykovú zmes používajú hačavskí Rómovia.

Po zhrnutí možno povedať, že lokality skúmanej oblasti boli v 18-19. storočí väčšinovo maďarské a čiastočne väčšinovo nemecké. Pokles počtu maďarského a nemeckého obyvateľstva možno dať do súvislosti s vysťahovalectvom do Ameriky, charakteristickým pre celú oblasť, na čo sa upozorňovalo už koncom

19. storočia. Táto emigrácia - hoci v oveľa menšej miere než na prelome 19-20. storočia, a dnes už nie bezpodmienečne do Zámoria - ale prakticky trvá dodnes. Popri vysťahovalectve do Ameriky znamenali tak pre Maďarov ako pre Nemcov mimoriadny postih nútené práce po druhej svetovej vojne, známe pod menom “málenkij robot“. Nad päťsto bolo tých civilov, ktorých takýmto spôso129