Bodnár Mónika: Etnikai és felekezeti viszonyok a Felső-Bódva völgyében a 20. században - Interethnica 1. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Melléklet
19-20. storočia. V súčasnosti jehovistická viera je tá, ktorá sa stále viac presadzuje, i keď nemôžeme hovoriť o jej masovom charaktere. Disponujú aj stálou modlitebňou. V hovorovom jazyku sa stúpenci obidvoch náboženstiev nazývajú “veriaci" (“hívők“). V prvej polovici 18. storočia sa mnoho usadlostí opäť osídlilo. Údaje zo zoznamu obcí z 1773 roku informujú už o stave po opätovnom osídlení. Podľa týchto údajov sa dá zistiť, že v prevažnej väčšine lokalít žilo obyvateľstvo s jazykom maďarským. U štyroch usadlostí nachádzame údaje o tom, že popri Maďaroch tu žili aj Slováci. Prameň sa zmieňuje o troch nemeckých, jednej maďarskonemeckej, ďalej o dvoch gréckokatolíckych rusínsko-slovenských lokalitách. Tieto dve gréckokatolícke obce dnes už stratili svoj rusínsky charakter. Jedna sa do polovice 19. storočia stala rusínsko-maďarskou, začiatkom 20. storočia maďarskou lokalitou. V jazyku obyvateľstva druhej obce je ešte aj dnes citeľný jeho cudzí pôvod, podľa ich vlastnej mienky rozprávajú rusínskym dialektom, keďže však je tento dosť blízky slovenskému jazyku, štatistiky ich považujú za Slovákov. Zvlášť príznačné je toto konštatovanie v prípade tých rodín, ktoré sa z dediny presťahovali do iných lokalít oblasti (s maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom). Z nemeckého obyvateľstva (“mantáci") tiež výrazne ubudlo v tejto oblasti. Po druhej svetovej vojne sa ich dotkla séria represálií (vysťahovanie, nútené práce), čo tiež napomohlo k vytvoreniu dnešného etnického obrazu. Podľa údajov v Lexikon Locorum z r. 1773 neexistovala v oblasti ani jedna slovenská usadlosť alebo lokalita s väčšinovým slovenským zastúpením, ale v štyroch usadlostiach vedľa väčšinového maďarského obyvateľstva žili aj Slováci. V porovnaní s tým dnes nenájdeme ani jednu takú lokalitu, kde by Slováci nežiii. Do prevažnej väčšiny dedín sa dostali prostredníctvom zmiešaných manželstiev, lež v takomto prípade je počet slovenských obyvateľov nepatrne malý. V súčasnosti v prípade troch maďarských obcí došlo k poslovenčovaniu vo väčšej miere. Z nich v jednom prípade tomuto procesu vo veľkom napomohlo to, že začiatkom 20. storočia sa tam usadili aj dve slovanské národnosti - poľská a rusínska. Na rozdiel od osadlostí s malým počtom obyvateľstva, žil v mestách významný počet Slovákov, neraz presahujúcich 50% pôvodného obyvateľstva. Do týchto lokalít prišli zo severných krajov. Tento proces bol v jednom prípade markantne pozorovateľný už v priebehu 19. storočia, ale v ostatných prípadoch sa jedná o jav 20. storočia. Popri prenikaní slovenského obyvateľstva, usadenia sa Slovákov z Maďarska, posun číselného pomeru do takejto miery ovplyvnil aj úbytok maďarského obyvateľstva (americké vysťahovalectvo, retorzie po druhej svetovej vojne). Industrializácia v rokoch 1960-70 tiež formovala tento pomer v prospech Slovákov. Popri dovtedy príznačne prevažujúcej maďarskej väčšine je dnes prítomné silné zastúpenie Slovákov hlavne v mestách. Bulhari sa sem do našej oblasti dostali prostredníctvom udomácnenia sa novej hospodárskej kultúry, “bulharských záhrad“, t.j. záhradníctva. Ich objavenie sa datuje do posledných rokov 19. storočia, ich činnosť sa natoľko vpila do života oblasti a do povedomia, že slovo "Bulhar“(“bulgár") je dnes synonymom 128
