Bodnár Mónika: Etnikai és felekezeti viszonyok a Felső-Bódva völgyében a 20. században - Interethnica 1. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Melléklet
Spolunažívanie národností v údolí Hornej Bodvy (Zhrnutie) Nami skúmaný priestor sa na Slovensku nachádza v blízkosti Košíc, v Abovskonovohradskej stolici historického Uhorska. Pri skúmaní národnostného zloženia obyvateľstva sa ohliadneme späť do doby 18. storočia, kedže v dôsledku tureckých vojen, Rákocziho povstania a obzvlášť ničivej morovej epidémie okolo roku 1710 dôkladne ubudlo obyvateľstvo v takmer každej usadlosti, následkom čoho bolo treba väčšinu usadlostí čiastočne alebo úplne znova osídliť. Pretože etnické vzťahy veľmi často preukazujú úzku spätosť so vzťahmi medzi vierovyznaniami, pokladali sme si za úlohu preskúmať aj tieto vzťahy. Na základe toho sa dá skonštatovať, že v danej oblasti tu v stredoveku pôsobilo viacero rímsko-katolľckych cirkví, ba aj premontrejská kapitula. A predsa sa doktríny reformácie veľmi skoro rozšírili a väčšina existujúcich katolíckych kostolov sa na dlhšiu či kratšiu dobu stala protestantskými. V čase protireformácie sa katolícka cirkev snažila získať späť stratené lokality, ich obyvateľstvo. Robila to podobrotky, ale kde takto nedosiahla cieľ, tam sa neštítila použiť ani násilie, ani vysťahovanie. Na základe Tolerančného patentu Jozefa II. sa zamedzilo prenasledovaniu protestantov, nariadenia otvárali priestor pre náboženské uzmierenie. V tom čase v západnej polovici danej oblasti žili vo väčšine protestanti (kalvíni), vo východnej zas katolíci. Číselný pomer evanjelického obyvateľstva bol do 19. storočia významným v jedinej jednej usadlosti, v pôvodne nemeckej obci Štós; do dnešného dňa tu môžeme nájsť jediný evanjelický kostol oblasti. V tomto našom priestore sú reformovanými takmer bez výnimky Maďari, evanjelikmi Nemci a Slováci. Katolíci sú naviazaní na viac etník (Maďari, Slováci, Nemci). Tradične len obyvateľstvo dvoch gréckokatolíckych lokalít sa mohlo v minulosti oprieť o svoj rusínsky pôvod, avšak obyvatelia sa v prvom prípade pomaďarčili a v druhom poslovenčili. Hoci v malom počte, ale aj pravoslávni veriaci žijú v tejto oblasti, ktorí sú potomkami poväčšine tu usadených bulharských záhradníkov. Medzi predstaviteľmi historických náboženstiev treba spomenúť židovstvo. V priebehu 19. storočia temer v každej usadlosti žilo aspoň niekoľko židovských rodín. Do polovice 19. storočia sa skôr usadzovali v dedinách, v ďalšom období sa viac koncentrovali do miest tejto oblasti. Počas druhej svetovej vojny ich všetkých v zmysle židovských zákonov odvliekli, ich počet sa blížil k tisícke. Väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch. Niekoľkí sa síce vrátili, ale krátko nato sa odsťahovali, viacerí sa usadili v Izraeli. Z niekdajšej spoločensky a kultúrne rozkvitajúcej sa pospolitosti dnes takmer neostal ani jeden zvestovateľ. Popri klasických vierovyznaniach sa v oblasti rozšírili dve ďalšie náboženské smery. Objavenie sa baptistickej viery sa viaže ku konkrétnym osobám : z Ameriky si ju so sebou priniesli domov rodiny, ktoré sa tam vysťahovali na prelome 127
