Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Nedobudované sú však výberové školy s vyučovacím jazykom maďarským, pokiaľ ide o počet tried a žiakov, pretože sa začali zriaďovať až po roku 1950. Až v budúcom školskom roku najvyššie ročníky naplnia sa už potrebným počtom žiakov. Napriek tomu, že sieť škôl s vyučovacím jazykom maďarským za štyri roky dosiahla úroveň siete slovenských škôl, občania maďarskej národnosti domáhajú sa stále zriaďovania ďalších jedenásťročných stredných škôl (v Bratislave, Košiciach, Lučenci, Rim. Sobote a inde). Povereníctvo školstva zriaďuje však postupne 11-ročné stredné školy podľa počtu žiakov (pri náborovej základni 750-900 žiakov v 6.-8. postupnom ročníku na jednu IX. triedu). Pokladalo teda za správnejšie zriadiť najprv 11-ročnú strednú školu v Šamoríne, kde je 735 žiakov, ako v Bratislave, kde je len 213 žiakov v meste a 139 v Bratislave-okolí. Pritom v Bratislave sú dve odborné školy (hospodárska a pedagogická) s maďarským vyučovacím jazykom, ktoré majú dovedna 447 žiakov (na jednu triedu priemerne 34 žiakov). Za takýchto podmienok zriadenie 11-ročnej strednej školy v Bratislave je naprosto neopodstatnené. I v Košiciach domáha sa ZRPŠ pri 8-ročnej strednej škole veľmi energicky zriadenia 11-ročnej strednej školy. Vedúci súdruhovia KV KSS podporujú jeho požiadavku. Pritom na OSŠ v Košiciach je len 125 (v 8.triede 35), v Košiciach-okolí 58 žiakov. V meste je však zriadená priemyselné škola strojnícka a elektrotechnická, ktorá má 499 žiakov (medzi nimi aj slovenských). Okrem toho je v kraji JSŠ v Kráľ. Chlmci a Moldave pedagogická škola, priemyselná škola banícka a zdravotnícka škola v Rožňave, pôdohospodárska škola v Lelesi a Drienovci. V školskom roku 1954/55 na pedagogickej škole v Rožňave nemohla byť pre nedostatočný počet žiakov zriadená plánovaná pobočka 1. triedy, na baníckej škole je v 1. triede 9 žiakov. Za tejto situácie by bolo možné v Košiciach zriadiť JSŠ len na úkor Kráľovského Chlmca a Moldavy a zaťažiť ešte viac internátne priestory, ktorých je tu veľký nedostatok. Na celej veci je najpozoruhodnejšie to, že rodičia sa neuspokojujú s odbornými školami, ani sa takýchto škôl nedomáhajú, žiadajú len jedenásťročné školy, hoci tieto sú dnes najnižším typom výberovej strednej školy. Tento zjav si vyžaduje osobitného skúmania. Nakoniec treba uviesť, že v školskom roku 1953/54 v 9.-11. ročníku JSŠ s vyučovacím jazykom maďarským bolo 42 % nekvalifikovaných učiteľov. Takisto v ročníkoch 6.-8. bolo v školskom roku 1953/54 len 35 kvalifikovaných učiteľov z celého počtu 695. Rozširovať za týchto okolností sieť výberových škôl s maďarským vyučovacím jazykom znamená vedome znižovať ich úroveň. Vychádzajúc z tejto situácie Povereníctvo školstva v najbližšom období zameriava sa predovšetkým na budovanie a organizačné upevnenie existujúcich výberových škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Ďalší rozvoj škôl s vyučovacím jazykom maďarským pôjde v súlade s rozvojom všetkých ostatných škôl na Slovensku. V budúcom školskom roku Povereníctvo školstva však nezriaďuje ani jednu JSŠ. Výchova k československému socialistickému vlastenectvu: V školskom roku 1954/55 došlo vo výchove k československému socialistickému vlastenectvu na školách s maďarským vyučovacím jazykom k podstatnému zlepšeniu. Dôležitým činiteľom pritom v boji proti buržoáznemu nacionalizmu na školách slovenských i maďarských bolo nadväzovanie družby so slovenskými školami. Máme už veľa škôl v okresoch s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, kde prehlbujúca sa družba zblížila nielen žiakov a učiteľov, ale aj obyvateľstvo obcí (Gbelce, Vojnice, Mužla-okr. Štúrovo). Celoročný plán spolupráce vypracovali si na tento školský rok jedenásťročné 390
