Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
školy v Komárne. Podľa tohto plánu riaditelia škôl sa pravidelne schádzajú, učitelia obidvoch škôl vzájomne hospitujú. Na osemročných stredných školách v Kolárove, kde školy používajú spoločnú budovu, učitelia vzájomne hospitujú na hodinách jazyka slovenského a ruského, majú spoločnú ZR, ZO KSS, spoločné prevádzkové porady a pod. Pekným príkladom družby medzi slovenskými a maďarskými školami je spolupráca osemročných stredných škôl v Radzovciach (okres Fiľakovo), učitelia sa tu vzájomne učia po slovensky a po maďarsky a k tomu vedú aj svojich žiakov. Pekne rozvinutú družbu majú v tomto školskom roku aj iné školy napríklad v Plášťovciach, Šahách, Rožňave, Košiciach, Nových Zámkoch a inde. K vzájomnému zblíženiu slovenských a maďarských škôl prispela aj tá okolnosť, že v niektorých okresoch (Šahy, Čalovo, Dun. Streda, Šamorín, Rožňava) boli Povereníctvom školstva ustanovení okresní školskí inšpektori maďarskej národnosti, ktorí vykonávajú dozor aj na školách slovenských. No napriek zlepšovaniu situácie s prejavmi buržoázneho nacionalizmu sa stretávame ešte dosť často. Buržoázny nacionalizmus prejavuje sa vo vzájomnej izolovanosti mnohých slovenských a maďarských škôl v obci, v podceňovaní slovenského jazyka, v nedostatočnom prehlbovaní vlasteneckej výchovy v jednotlivých predmetoch. S takýmito zjavmi sme sa stretli na národnej škole vo Veľkej Pake (okres Šamorín), kde si žiaci neboli vedomí toho, že ich vlasťou je Československá republika, nevedeli nič o budovateľských úspechoch nášho ľudu, pri výzdobe školy používali len maďarskú zástavu. Na národnej škole v Hosťovciach (okres Moldava) 90% žiakov nepoznalo a nerozumelo textu československej štátnej hymny. Príčiny tohto zaostávania vo výchove k československému socialistickému vlastenectvu treba hľadať predovšetkým v nedostatočnej ideovo-politickej vyspelosti časti maďarských učiteľov, na čom má značnú vinu Povereníctvo školstva, ktoré pri školení maďarských učiteľov zabúdalo na osobitné podmienky, v ktorých títo vyučujú. Úroveň vedomostí žiakov: Posledné prieskumy na školách s vyučovacia jazykom maďarským ukazujú stúpajúcu úroveň týchto škôl oproti minulým školským rokom. No jednako stav výchovy a vyučovania nedosahuje ešte úrovne na slovenských školách. Jazyk maďarsky: V jazyku maďarskom je vedomostná úroveň žiakov na pomerne slušnej úrovni j najmä na jedenásťročných a niektorých osemročných stredných školách (JSŠ Komárno, OSŠ Rožňava, Košice a iné). Pomerne horší je stav na národných školách a na niektorých osemročných školách na vidieku. Učitelia vyučujúci na týchto školách neovládajú dobre spisovný jazyk, nedostatočne ovládajú gramatiku, často používajú nárečia (Modrý Kameň, Bešeňov, V. Lovce). Jazyk slovenský: Na väčšine škôl s vyučovacím jazykom maďarským je úroveň vedomosti žiakov v jazyku slovenskom neuspokojivá. Najhoršia situácia je v ročníkoch 2.-5. Žiaci v týchto ročníkoch na mnohých školách neovládajú ani základy slovenského jazyka, ich slovná zásoba je nepatrná, výslovnosť celkom nevyhovujúca, čítajú iba s veľkými ťažkosťami. O ovládaní slovenského pravopisu na niektorých školách nemožno vôbec hovoriť, žiaci väčšinou píšu ako počujú (Šarkan, Sikenička, Malá n/Hr., Kosihy, Leľa) Situácia nie je lepšia ani vo vyučovaní literárnej výchovy. Žiaci väčšinou úplne nedostatočne poznajú diela význačných slovenských a českých spisovateľov. Žiacke knižnice 391
