Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Bevezető
dzame miesto jeho archivácie, potom formu zachovania dokumentu i spôsob vyhotovenia. Poznámky sme použili iba v najnutnejších prípadoch. V nich sa odvolávame medzi inými na osud uverejnených návrhov a správ, na dátum ich prerokovania a - ak nie sú uvedené osobitne - na uznesenia, ktoré boli v súvislosti s nimi prijaté. V poznámkach sa odvolávame aj na súvisiace dokumenty, ako aj na to, či bol už daný spis niekde publikovaný. Súčasťou edície je aj zoznam použitej literatúry a archívnych prameňov, ako aj menný register. * Prvé mesiace po komunistickom prevrate vo februári 1948 nepriniesli žiadne pozitívne zmeny v postavení maďarskej menšiny. Nielenže výmena obyvateľstva a reslovakizácia pokračovali bez zmeny, ale zostali v platnosti aj všetky predchádzajúce protimaďarské právne normy a do úvahy neprichádzal ani návrat deportovaných Maďarov do Čiech späť na Slovensko. Nová ústava prijatá v máji 1948 neobsahovala žiadne menšinové práva a Maďari a Nemci sa nemohli zúčastniť ani na parlamentných voľbách, ktoré sa konali koncom mája 1948. Stranícke a štátne vedenie Československa si ale v lete 1948 uvedomili, že musia zmeniť svoju politiku voči maďarskej menšine. Nakoľko Sovietsky zväz mal záujem o riešenie problematických vzťahov medzi krajinami patriacimi do jeho sféry vplyvu, aj Československo si muselo usporiadať svoj vzťah s Maďarskom. Navyše stranícke a štátne vedenie Maďarska od jari 1948 tiež dalo niekoľkokrát na vedomie československej strane, že základnou podmienkou založenia priateľských vzťahov medzi dvoma krajinami je pozitívne riešenie postavenia maďarskej menšiny. V júli 1948, paralelne s rokovaniami s maďarským straníckym vedením, najprv vedenie KSČ, potom koncom septembra aj vedenie KSS a vláda prijali rozhodnutia o riešení postavenia maďarskej menšiny. Prijaté uznesenia strany a vlády rozhodli o navrátení československého štátneho občianstva pre maďarskú menšinu, o vyňatí spod konfiškácie jej poľnohospodárskeho majetku a o povolení návratu deportovaných Maďarov, tzv. náboristov späť na Slovensko. Maďarom mala byť poskytnutá tlač v maďarskom jazyku, vyučovanie v maďarčine a právo založiť si vlastnú kultúrnu organizáciu. Vylúčili pritom možnosť založenia akejkoľvek maďarskej politickej organizácie a reslovakizantom bolo ešte dlho zakázané vstúpiť do maďarského kultúrneho spolku alebo posielať svoje deti do maďarských škôl. Konsolidácia právneho postavenia maďarskej menšiny sa začala prijatím zákona č. 245/1948 Sb. Národným zhromaždením dňa 25. októbra 1948, ktorý Maďarom, zbavených československého občianstva, umožnil získať ho späť. Následne nariadením Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR zo dňa 4. novembra 1948 bol spod konfiškácie vyňatý maďarský poľnohospodársky majetok maximálne do 50 hektárov, ale len v prípade, že tento majetok nebol už pridelený. 15. decembra 1948 vyšlo prvé číslo straníckeho časopisu Új Szó, šéfredaktorom ktorého sa stal Július Lôrincz. Neskôr, 5. marca 1949, taktiež pod vedením Júliusa Lôrincza, bol založený Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu (Csemadok). Od jesene 1948 sa obnovovalo vyučovanie v maďarskom jazyku. Spočiatku formou maďarských pobočiek pri slovenských 36
