Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
b) Vedeckými a politickými prednáškami, ako aj rozširovaním socialistickej kultúry medzi najširšími vrstvami vychováme maďarských pracujúcich v uvedomelých občanov našej vlasti. c) Sústavnou výchovnou prácou odhalíme zbytky triedneho nepriateľa, presvedčíme maďarských pracujúcich o škodlivom vlive buržoázneho nacionalizmu a vychováme ich na neúprosný boj proti buržoáznym nacionalistom, ktorí sa votreli do našich radov. Súčasne s týmto prehĺbime priateľstvo maďarských a slovenských pracujúcich a upevníme jednotu našej vlasti. d) Ďalšou našou úlohou je, aby sme stále presvedčovali našich malých a stredných roľníkov o výhodách spoločného hospodárenia, medzi členstvom JRD rozšírili pracovné skúsenosti sovietskych kolchozníkov, a našich pracujúcich v priemysle ako aj v iných odvetviach poučili o tých pokrokových sovietskych výrobných metódach, ktoré napomáhajú vzrast nášho hospodárstva a zvyšovanie životnej úrovne našich pracujúcich. III. Vvvoi Csemadoku Po vzniku Csemadoku bolo treba odstrániť dvojitú prekážku, a to: nedôverčivosť tu žijúcich Maďarov voči Csemadoku, na ktorý sa spočiatku dívali, ako na zákonitú inštitúciu na utláčanie ich národnostného práva. Táto nedôverčivosť sa rozplynula až vtedy, keď naša strana v r. 1950 odhalila predstaviteľov buržoázneho nacionalizmu. Vtedy tu žijúci maďarský pracujúci ľud jasnejšie pocítil, že je naozaj rovnoprávny s ľudom našej republiky. Druhou prekážkou bola buržoázne nacionalistická tendencia, ktorá sa prejavovala zo strany vyšších verejných a politických orgánov pod nátlakom Clementisa a Husáka a ktorí zaujali nepriateľské stanovisko proti Csemadoku. Najmä zo strany osvetových referentov sme sa sústavne stretávali s odporom, i čo do našej činnosti, tak aj vo veci schvaľovania členstva. Aké hlboké korene spustil tento nepriateľský postoj, ukázala okresná stranícka konferencia v Modrom Kameni, na ktorej tajomník vo svojom sebakritickom prejave priznal, že veľká väčšina slovenských členov strany považovala Csemadok ešte v r. 1951 za akúsi horthyovskú inštitúciu. Csemadok v prvom a ešte aj v druhom roku po svojom založení považoval za svoju najhlavnejšiu úlohu zorganizovať na dedinách a v mestách najširšie masy, aby ich mohol vychovať. Napriek prekážkam a všetkým ťažkostiam mali sme v r. 1949 63 miestnych skupín, v r. 1950 274 miestnych skupín s 16.000-vým počtom členstva a v r. 1952 rozrástol počet miestnych skupín na 430 so 40.000 členmi, kým dnešný stav je 453 miestnych skupín a 43.061 členov. Maďarská reakcia rozpoznala význam Csemadoku, správnejšie povedané, dúfala, že použije túto organizáciu na svoje vlastné ciele a využila prvú príležitosť keď sa začal nábor členov do Csemadoku na širšom základe. V tom čase ani vedenie, ani funkcionári Csemadoku neboli dosť ostražití a pri nábore prijali každého, kto sa prihlásil do radov Csemadoku. Tak sa mohlo stať, že napríklad do organizácie Csemadoku v Nových Zámkoch votrel sa aj barón Dr. Majthényi, bývalý hlavný župan, a že predseda organizácie Csemadoku v Novom Tekove bol za okupácie predsedom Nyilašskej strany. Tieto reakčné živly, ktoré sa votreli do Csemadoku pri jeho založení a dostali sa do funkcií - medzi nimi nejeden predstaviteľ klerikálnej reakcie, farári, ako napr. v Hroboňove - usilovali využiť kultúrny spolok na reakčné ciele, roznecovali šovinizmus 348
