Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Ref, s. Široký S. Rákosi obrátil sa na s. Gottwalda listom vo veci postavenia osôb maďarskej národnosti v ČSR. Vo svojom liste poukázal na zdanlivé nedostatky čsl. štátneho občianstva, že niekoľko desaťtisíc občanov maďarskej národnosti štátne občianstvo nedostalo, potom že nemajú dostať štátne občianstvo osoby, ktoré sú na listine osôb určených na výmenu obyvateľstva a z toho vyvodzoval ten záver, že niekoľko desaťtisíc osôb má tu zostať bez štátneho občianstva. Za druhé poukázal na nedostatok školstva, že na tomto poli sa nič nerobí, že to boli len sľuby, čo sme vyhlasovali, ale prakticky sme žiadnu snahu na poli školskej politiky v zrovnoprávnení neurobili. Potom ešte poznámky o kultúrnej organizácii. Ďalej hospodárske problémy, že nevraciame Maďarom majetok, že kým Američania im všetko vrátili čo Nemci odvliekli, tak my sme neodovzdali vzdor sľubom. V tejto súvislosti predsedníctvo KSČ zaujalo stanovisko a s. Gottwald poslal písomnú odpoveď, kde vyvracia tvrdenia s. Rákosiho. Dali sme náležitú odpoveď. Pokiaľ ide o školstvo, musím uznať, že sú tu ťažkosti objektívne a naša vláda chce túto otázku riešiť. Pokiaľ ide o hospodárske veci, s. Gottwald poukázal na to, že podľa názoru vzájomné finančné a hospodárske požiadavky majú byť dané do jednej masy a na podklade medzištátneho rokovania máme dôjsť k riešeniu. Niet sporu o tom, že na tomto poli veľké nedostatky sú. Bude treba, aby predsedníctvo konštatovalo, že ani predstavu sme nemali, keď sme jednali o zrovnoprávnení osôb maďarskej národnosti, že budeme mať takéto problémy a že strana a masové organizácie sa nebudú usilovať o to, aby tento náš krok zrovnoprávnenia viedol k celkovému zlepšeniu okresov obývaných Maďarmi. SZM, ZSŽ činnosť nevyvíja, ani odbory, takže celková línia nevie vyvolať záujem i povinnosť občana k štátu. V dôsledku toho je treba, aby predsedníctvo upravilo činnosť maďarskej komisie v tom duchu, že treba orientovať činnosť všetkých orgánov medzi maďarským obyvateľstvom v otázkach hospodárskych a v otázkach plnenia kontingentu. Pokiaľ ide o celkové riešenie a o celkový pomer. Nazdávam sa, že tie skúsenosti nie sú najlepšie. Tým, že časť strany a časť štátnej správy pristupuje opatrne k celkovým problémom, vyvoláme zbytočne dojem, ako by sme s nechuťou riešili tieto otázky a robíme len to, čo bezpodmienečne musíme. S. Gottwald na predsedníctve KSČ povedal: „Tak pozrite sa, keď sme sa dali tou cestou, tak to robiť z presvedčenia. Nemá absolútne žiadneho zmyslu, aby sme robili pokusy s taktizovaním v tejto otázke.“ Fakt je ten, ako my vidíme, že medzi slovenským obyvateľstvom je taký dojem, že nechceme túto otázku riešiť, medzi maďarským obyvateľstvom je naďalej neistota, či mienime ich postavenie riešiť v tom duchu, ako bolo publikované. Nikto nepredpokladal, že Új Szó dosiahne tak veľkého nákladu. Dnes vychádza 80.000 a stále idú objednávky. Administrácia dostala príkaz, že nesmie zvyšovať náklad a nesmie vydať viac ako 65.000 výtlačkov. S. Gottwald nadhodil na predsedníctve túto otázku a v podstate bez toho, aby bol informovaný o mienke, ktorú sme mu hovorili, že by bolo najhoršie, keby sme pod tlakom museli prejsť k denníku. Predsedníctvo strany musí zaujať stanovisko, aby Új Szó vychádzalo ako denník. Je tu otázka ich učiteľov. Jednali sme o výmene učiteľov aj so s. Horváthom. Upozornil nás, že je to nebezpečie. S. Gottwald zaujal záporné stanovisko, že za žiadnych okolností nepristúpiť na výmenu. To sú naše interné veci. Mali by sme celý problém vecí. Písali by do Budapešti, informovali by a podobne. Keď je u nás nedostatok týchto učiteľov, usporiadať pre nich kurzy. A to je druhá vec, k čomu má predsedníctvo zaujať stanovisko. Nepristúpiť na výmenu učiteľov, nepúšťať sem učiteľov z Pešte a my nebudeme posielať učiteľov tam. Pokiaľ je nedostatok slovenských učiteľských síl, povedal, že 152
