Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)

Dokumentumok

môžeme tam poslať učiteľov toľko, koľko chceme, ale je to otázka vnútornej vitality slo­venskej menšiny v Maďarsku. Jedine tam môže definitívne určiť budúcnosť našej menši­ny. Tretia otázka v súvislosti s celkovou orientáciou strany a masových organizácií. Treba uložiť org. odd., aby JZSR pracoval šikovne medzi maďarskými roľníkmi, organizoval ich, aby do SZM išiel šikovný mladík komunista, ktorý by organizoval maďarskú mládež do SZM a to sa v podstate týka všetkých masových organizácií. Redakciu Új Szó upraviť, že ich orientácia je absolútne nesprávna. Vašou povinnosťou je nepreberať len z maďarských kul­túrnych prameňov, ale z československých, pritom aj občas z maďarskej kultúry, ale aj zo sovietskej ale aj inej. Ale aj tu musí byť jasná československá línia. Nepopularizovať poli­tické osobnosti maďarské, lebo naše problémy cesty k socializmu sú odlišné už tým, že ČSR je priemyslový a Maďarsko agrárny štát. Tu je limit 50 ha a tam 100 k.j. Maďarskí občania si musia uvedomiť, že ich politické centrum je v ČSR a politická línia je dávaná tu pre všetky otázky. Vzorom nám môže byť maďarská menšina s Sovietskej Ukrajine. Nepripúšťa sa, aby maďarská menšina prijímala smernice spoza hraníc, ich politické cen­trum je Moskva, alebo Kyjev, ja nemôžem tvrdiť, že súdruhovia nechápu tú problematiku správne. Zdá sa, že Bojsza je tak zaľúbený do Adyho a ťažko ho možno presvedčiť o tom, že je to nesprávne. Predsedníctvo má usmerniť činnosť maďarskej komisie, a jednak redakčného kruhu Új Szó. Za prvé politickými smernicami, za druhé maďarská komisia nech pripraví prechod Új Szó z týždenníka na denník. Za tretie zaujať definitívne stanovi­sko, že nepristúpime na výmenu školských pracovníkov, ale že vyriešime tento problém vlastnými silami. s. Okáli. Chcem hovoriť o tých kategóriách, ktoré nechceme zrovnoprávniť. S. Rákosi nemal pravdu, že by desaťtisíce občanov neobdŕžalo štátne občianstvo, je to len 1.460 rodín. Na druhom zozname vojnových previnilcov je 553 rodín, spolu ide cca o 6.000 osôb. Podľa politickej dohody, ktorú sme my až na tú kultúrnu spoločnosť dodržali, Maďari sa zaviazali, že vysídlia tých 5.000 vojnových previnilcov. Som tej mienky, že týchto vojno­vých previnilcov Maďari presídlia, to je ich záväzok a nám tým odpadne úloha, tieto osoby konfiškovať. V tomto zmysle MV je opačného názoru. Žiada, aby všetci Maďari, ktorí boli usadení v Čechách, dostali sa na tento druhý zoznam. Predovšetkým prosím, aby predsedníctvo strany schválilo tento postup, ktorý povereníctvo vnútra zachovalo a to preto, že to robila stranícka komisia, že my sme postupovali z triedneho hľadiska a že nie je ich 10.000, ale len 1.454 a 553 rodín. Druhá zásadná otázka je právna otázka. Ministerstvo vnútra sa stavia za stanovisko, že manželky osôb, ktorí sa dostali na prvý zoznam, nadobúdajú štát. občianstvo indivi­duálne; zákon hovorí, že sledujú manžela. Naša koncepcia bola, že tieto osoby, ktoré sú politicky vadné a dnes zo samého zákona je povedané, že sa ťažko previnili, že celá rodina má byť odsunutá do vnútrozemia. Keby sme manželkám udelili štátne občian­stvo, nemohli by sme to urobiť. Treba zaujať stanovisko, ako postupovať v tejto otázke a súčasne rozhodnúť o ich majetku. Prakticky prichádzajú do úvahy a to všetci pre očis­tu južného Slovenska. Tých 20 farárov máme vyhostiť do Maďarska a keby ich nepre­brali, internovať do pracovného tábora. Ďalej je tu otázka vydávania ďalšieho časopisu o ktorý sa domáha Slovenská odborová rada, „Munka“. Predsedníctvo zaujalo stanovisko, že nový časopis vydávaný byť nemá. 153

Next

/
Oldalképek
Tartalom