Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
úlohu plniť maďarsky kultúrny spolok. Centrum tohoto spolku, ktorý sa pripravuje započať činnosť v januári, má byť v Bratislave. Na vidieku bude mať svoje odbočky, ktoré budú rozvíjať všestrannú ľudovýchovnú prácu. Pri svojej organizačnej činnosti ako tiež pôsobnosti bude sa orientovať na tých občanov, ktorí sú Maďarmi a k maďarskej národnosti sa hlásia. Štátny dozor nad ústredím spolku bude mať PIO a orgánom tohto povereníctva, t. j. okresným a miestnym osvetovým radám bude tiež náležať schvaľovanie personálneho zloženia, programu i jednotlivých podujatí miestnych odbočiek spolku. Niektoré zariadenia a ľudovýchovné akcie na slovenskom juhu budú spoločné. Tak napr. oficiálne slávnosti štátnych a iných politicky významných sviatkov a výročí budú usporiadané spoločne pre slovenské i maďarské obyvateľstvo; v programe budú však i čísla v maďarskej reči. I týmto spôsobom má byť odstraňované zbytočné oddeľovanie oboch národností a posilňované vedomie jednotného občianstva. Tak isto spoločné budú i obecné knižnice. I odborné ľudovýchovné kurzy budú sa organizovať spoločne pre slovenské i maďarské obyvateľstvo. K vypestovaniu znášanlivosti medzi obyvateľstvom prispejú tiež jednotné masové organizácie (SZŽ, SZM, ROH, JZSR, Zväz priateľov ZSSR a pod.). Dosah osvetovej práce na južnom Slovensku možno si lepšie uvedomiť, keď uvážime možnosti štátnej osvetovej služby vôbec, ako tiež aj prekážky na južnom Slovensku zvlášť. Treba vedieť, že PIO je jediný rezort, ktorý nemá v ľudovýchovnej práci v mestách i dedinách osobitné a sebe podriadené orgány. Jedinými platenými zamestnancami ľudovýchovy sú okresní inšpektori, knižniční referenti a niekoľko (4) referentiek pre ženskú výchovu. Okresní osvetoví inšpektori sú ako tajomníci Okresných osvetových rád pričlenení tiež k ľudovej správe (k ONV). Ľudovýchovná práca na vidieku založená je celá na ochotníctve. Záleží na šikovnosti osvetového inšpektora a dobrej vôli ľudí, ktorí sa chcú venovať osvetovej práci. Obyčajne i miestny osvetový referent, ktorý ako tajomník Miestnej osvetovej rady pri MNV je zodpovedný za všetku ľudovýchovnú a kultúrnu prácu v obci, i tento je silou dobrovoľnou a neplatenou. Štátna osvetová služba už poldruha roka nedala ani týmto najviac zaťaženým ľudovýchovným pracovníkom z rozpočtových dôvodov žiadnu odmenu. Miestnymi osvetovými referentmi sú až na malé výnimky učitelia, ktorí vykonávajú osvetovú prácu popri svojom normálnom učiteľskom zamestnaní. Na nich zväčša záleží, koľko ďalších dobrovoľných pracovníkov získajú pre ľudovýchovné podujatia v obci. Treba poznamenať, že i keď dekrét prezidenta Republiky č. 135 ako tiež osobitné obežníky jednotlivých rezortov, aj iným štátnym zamestnancom osvetovú povinnosť uložili, títo ju dosiaľ až na malé výnimky nekonajú. Na mnohých miestach sú dokonca ponosy toho druhu, že neškolskí štátny zamestnanci nielen že sa žiadnych osvetových ľudovýchovných akcií nezúčastňujú, ale často im prekážajú a snaživých vysmievajú (napr. príslušníci finančnej stráže modrokameňského okresu a inde). Veľkým príspevkom pre ľudovýchovnú prácu sú riadne fungujúce masové a politické organizácie (zvlášť organizácie ROH a KSČ). Ochotnícky charakter ľudovýchovnej práce prirodzene vylučuje obvyklý administratívny postup, ako je pri iných štátnych úradoch. V kultúrnej a ľudovýchovnej práci nezmôže sa nič rozkazmi, ale len presviedčaním a získavaním ľudí. Spomínam tento moment nielen preto, aby som vysvetlil pomalosť ľudovýchovných akcií, ale i preto, že on hrá napr. na južnom Slovensku v prítomnosti veľmi dôležitú úlohu. Treba nám vyvinúť veľké úsilie, aby sme priviedli osvedčených ľudovýchovných pracovníkov k práci za zmenených národnostných pomerov. Mnohí zo starších osvetových pracovníkov sú ešte dnes vo vyč110
