Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
Ako odpovedať stačí v chronologickom poradí uviesť slová zodpovedných štátnych a straníckych predstaviteľov. A treba podotknúť, že stanovisko predstaviteľov ostatných politických strán bolo totožné. Na celoslovenskej konferencií KSS v auguste 1945 v Žiline Viliam Široký prehlasuje: „Smutné skúsenosti, ktoré sme mali s Nemcami a Maďarmi, ktorí v najťažšej chvíli zradili Republiku, spôsobili, že náš ľud ešte za národnooslobodzovacieho boja dôrazne žiadal, aby Nemci a Maďari boli z našej republiky vysťahovaní, aby sa ČSR stala jednoliatym silným slovanským štátom. V uplynulom období sme aj na tomto poli dosiahli isté úspechy. Spiš je v podstate očistený od Nemcov, zbavili sme sa už veľa anyásov159 a nyilasov a budeme v tejto politike neochvejne pokračovať. Stanovisko komunistov v tejto veci je známe. Žiadame okamžité vysťahovanie všetkých anyásov a nyilasov, ako aj funkcionárov Maďarskej zjednotenej strany a pokiaľ ide o ostatné maďarské obyvateľstvo, žiadame jeho výmenu za Slovákov žijúcich v Maďarsku. Toto naše stanovisko je diktované výlučne národnými záujmami." (Pravda 15. augusta 1945) V duchu tejto koncepcie na Konferencii pražského kraja KSČ dňa 2. septembra 1945 Klement Gottwald vyhlásil: „Zo štátno-politického hľadiska je dôležité rozhodnutie vlády o tom, že ČSR sa musí zbaviť protištátnych iredentistických menšín nemeckých a maďarských. Skutočnosť je tá, že tieto boli z veľkej časti nástrojom tých zahraničných síl, ktoré osnovali nielen skazu ČSR, ale rozpútali druhú svetovú vojnu. Ak teda naša Republika sa snaží odstrániť zo svojho stredu toto ohnisko nepokoja, koná nielen v záujme svojom vlastnom, ale v záujme mieru v celej Európe. Ako pri iných príležitostiach, tak i v prípade Nemcov a Maďarov môžeme zistiť vzácne pochopenie ZSSR a generalissima Stalina. Pokiaľ ide o Nemcov, naše čs. stanovisko principiálne zvíťazilo na medzinárodnom fóre, za čo hlavne vďačíme Stalinovi. Pokiaľ ide o Maďarov, víťazstvo nášho stanoviska na medzinárodnom fóre ešte len očakávame. I v tomto prípade máme zabezpečenú pomoc ZSSR. Sovietsky zväz už pri rokovaní s Maďarskom o prímerí určil svojim zástupcom s. Molotova, ktorý podporoval našu požiadavku, aby do podmienok primeria s Maďarskom bol vsunutý bod o povinnom transfere maďarských menšín. Nie je vinou ZSSR, že táto naša požiadavka nebola už vtedy medzinárodne akceptovaná. Chceme veriť, že i naši západní spojenci uznajú nakoniec oprávnenosť našej požiadavky i voči Maďarsku.“ (Pravda 5. septembra 1945) A do tretice: dr. Vladimír Clementis na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 15. septembra 1945 toto zásadné stanovisko jednotnej vôle oboch našich národov formuloval takto: „Úvodom by som chcel vyhlásiť s najväčšou rozhodnosťou a jasnotou toto: otázka vysídlenia maďarskej menšiny zo Slovenska je otázkou celoštátnou, je práve tak otázkou slovenskou, ako aj českého národa - tak ako na druhej strane vysídlenie Nemcov z českých území je vecou nielen českou, ale aj slovenskou. V názore na riešenie týchto otázok niet ani najmenšieho rozporu medzi Slovákmi a Čechmi, či jednotlivými politickými stranami, či dokonca medzi SNR, ústrednou vládou a prezidentom Republiky." (Pravda 19. septembra 1945) 159 A szlovák köznyelv anyásoknak az 1938. november 2-i első bécsi döntés után Magyarország trianoni területéről a visszacsatolt felvidéki területekre települt magyarokat (elsősorban hivatalnokokat) nevezte. 105