Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
Ako vidno z citátov, „organizátori hriechov“ sú známi! Táto názorová a politická akčná jednota bola organickým dôsledkom výsledkov druhej svetovej vojny. Jej jednoznačným cieľom bolo: vytvorenie národného štátu Čechov a Slovákov z toho dôvodu, aby v budúcnosti bolo zabránené nielen iredentizmu, ale aby boli už v zárodku odstránené možnosti novej svetovej vojny. Všetky akcie, a najmä výmena obyvateľstva mali pokojným, mierovým spôsobom pomôcť vyriešiť tento centrálny problém. Právom sme sa domnievali, že i Maďarsko v záujme mieru uvíta, aby sa príslušníci maďarskej národnosti vrátili do materského štátu a že umožní všetkým Slovákom, aby sa presídlili do rodnej zeme. Tým viac, že v tomto zmysle bola v r. 1946 uzavretá medzištátna dohoda medzi ČSR a Maďarskom.160 Boli to strašné skúsenosti z druhej svetovej vojny, ktoré viedli k tomuto kroku. Mníchovský diktát a viedenský verdikt, ktorý znamenal brutálne odtrhnutie tretiny územia Slovenska, surové vyhnanie státisícov Čechov a Slovákov z južného Slovenska, ozbrojené prepady nášho územia „rongyosgárdami",161 vraždy a prenasledovanie, fašistický teror a zvoľa, bezohľadný národnostný útlak, hnanie desaťtisícov Slovákov na jatky svetovej vojny proti národom Sov. zväzu atď., to boli prejavy „národnostnej politiky“ fašizmu. - Náš národ v ilegalite v Slovenskom národnom povstaní odsúdil domáci fašizmus, ale takisto odsudzujeme i fašizmus Horthyho a Szálasiho. Veď roztrhnutie ČSR títo mocipáni sústavne pripravovali už od roku 1918. Na parížskej mierovej konferencii r. 1946 zástupca Sovietskeho zväzu Gusev oboznámil svetovú verejnosť s dokumentmi z tajných archívov nacistického ministerstva zahraničia a v tejto súvislosti povedal: „Z uverejnených dokumentov nemeckého ministerstva zahraničia je teraz známe, že ešte pred vypuknutím vojny v Európe fašistické vlády Maďarska pripravovali spolu s Nemeckom vojenské plány, smerujúce proti ČSR a iným susedným zemiam.“ A na tejto konferencii dr. Vladimír Clementis citoval výrok ministerského predsedu Csákyho:162 „...že maďarská vláda, ktorá by sa nepripojila k útoku na ČSR, bola by zmetená, že každý, kto by zaváhal v takomto okamžiku, musel by byť odstrelený." Napokon o charaktere a zameraní menšinovej politiky maďarských nacionalistov v strane Esterházyho Jánosa163 podal svedectvo M. Borsody v knihe Maďarsko-slovenské vyrovnanie:164 „Menšinová politika Maďarov v ČSR, ktorá bola riadená z Budapešti, mala stále dve úlohy: jednak podkopávať československý štát, jednak jeho demokratického ducha“ atď. Všetky tieto historické fakty boli kategorickým dôvodom, aby po roku 1945 bola nastolená otázka vytvorenia národného štátu. 160 Csehszlovákia és Magyarország - csehszlovák kezdeményezésre és nyomásra - 1946. február 27-én írta alá a lakosságcsere-egyezményt, amely értelmében Csehszlovákia annyi szlovákiai magyart telepíthetett át Magyarországra, amennyi magyarországi szlovák önként jelentkezett a Csehszlovákiába való áttelepülésre. 161 Rongyos gárdának a csehszlovák-magyar határt átlépő, s a határ menti csehszlovák katonai, esendőn vagy határőr-alakulatokat, laktanyákat megtámadó magyar félkatonai egységeket nevezték. 162 Csáky nevű miniszterelnöke nem volt Magyarországnak. Feltehetően Csáky Istvántól származó idézetről van szó, aki 1938-1941 között a külügyminiszteri tisztséget töltötte be. 163 Az eredetiben helytelenül: Eszterházyho. 164 Az idézet Borsody István (tehát nem M. Borsody) 1945-ben megjelent Magyar-szlovák kiegyezés című kötetéből való. 106
