Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
vičným počtom žiakov, v našom do značnej miery dedinskom, lazníckom národe takých zaiste nebolo málo, ale myslím, že bez dajakej zvláštnej ujmy. Rozhodne bez menšej ako tí, čo sa vo vlastnom národnom štáte musia učiť v cudzom, nematerinskom jazyku! Trpkou, nepochopiteľnou skutočnosťou ostáva, že sme v južných oblastiach Slovenska, najmä v obciach a krajoch so slovenskou menšinou, nemohli - alebo z rôznych dôvodov nechceli - zabezpečiť plné národné vyžitie občanov slovenskej národnosti, dokonca ani len takú elementárnu požiadavku, ako je vzdelanie vo vlastnej materinskej reči. Skutočnosť je o to otriasajúcejšia, že v mnohých prípadoch ide o deti občanov, ktorí sa zhruba pred dvoma desaťročiami na naše naliehavé výzvy - práve z dôvodov národnej záchrany - vrátili do svojej starej vlasti. Až raz bude k dispozícií štatistika, koľkí z tých, ktorí (a predkovia ktorých) si po dve storočia zachovali svoju národnosť v maďarskom mori, ale stratili ju po dvoch desaťročiach života v Československu, asi nám nebude veselo! (Pravdaže, okrem tých, čo to majú najviac na svedomí!) Zaujímalo by ma, či Povereníctvo školstva má vôbec detailnejší prehľad o duchu, v akom sa učí na maďarských školách na Slovensku. Ako to, že skoro po dvoch desaťročiach pôsobenia ich širokej siete tolerantnosť voči slovenským spoluobčanom nielenže sa neupevňuje, ale práve naopak. Vrátane absolventov týchto škôl. Slováci, ktorí ani napriek svojmu neplnoprávnemu, urážlivému národnému postaveniu nepodľahli maďarizačnému tlaku prostredia, vystavení sú zo strany spoluobčanov maďarskej národnosti neraz zjavnému agresívnemu ponižovaniu, takže napríklad presídlenci z Maďarska cítia sa dnes národne ešte bezprávnejší ako v horthyovskom Maďarsku. Z uvedených dôvodov viacerí z nich sa radšej znovu presťahovali - vlastne ušli - ešte viac na sever. Nie všetci (vrátane starousadlíkov Slovákov alebo presťahovalcov z iných krajov Slovenska) vydržali v neplnoprávnom postavení a šovinistickom prostredí. Ale nie všetci sa chceli znovu sťahovať (daktorí sa „sťahovali" už v jeseni 1938). Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1950 v Československu žilo 369 505 obyvateľov maďarskej národnosti (z toho 13 441 v Čechách), podľa sčítania z roku 1961 už 535 715 (v Čechách 15 378).157 Prírastok za desaťročie teda robí 166 210, čiže 44,99 %. (Pre porovnanie: podľa odhadu po skončení repatriácie v Maďarsku ostalo ešte asi 350 000 Slovákov; odhad bol možno trochu nadsadený, dnes však štatistika uvádza 31 000 - čiže úbytok je okolo 90 %.)158 Mnohí sú náchylní príčiny 45 percentného prírastku občanov maďarskej národnosti v Československu vidieť výlučne v tom, že roku 1950 sa mnohí Maďari z rôznych obáv prihlásili radšej za Slovákov. Nepochybne treba počítať aj s týmto faktorom. Keby sčítanie bolo prebiehalo v rokoch 1946 - 47, vysvetlenie ním by mohlo byť spoľahlivé v úplnosti, hoci treba povedať, že aj v tých rokoch sa k reslovakizácii vyžadoval slovenský pôvod. Do roku 1950 - ako je známe - sa však mnoho zmenilo. V tom čase sa 157 1950-ben Csehszlovákiában valójában 367 733 személy (ebből 13 201 Csehországban), 1961-ben pedig 533 934 (Csehországban 15 152) vallotta magát magyar nemzetiségűnek. 158 A magyar népszámlálások megbízhatatlanságát hirdető csehszlovák propaganda a magyarországi szlovákok lakosságcsere előtti számát 450-500 ezerben adta meg. A magukat szlovák anyanyelvűnek vallók száma ezzel szemben az 1941-es népszámlálás során csupán 75 920, 1949-ben 25 988, 1960- ban 30 690, a magukat szlovák nemzetiségűnek vallóké pedig 1941-ben 16 689, 1949-ben 7808, 1960-ban 14 340 volt. 102
