Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Jozef Leikert: Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku
Jozef Leikert SLOVENSKÍ SPISOVATELIA ROKU 1956 A ICH REAKCIE NA UDALOSTI V MAĎARSKU Spätný pohľad na udalosti, ktoré na Slovensku úzko súviseli s maďarskou revolúciou v roku 1956, zameriame konkrétnejšie na konanie slovenských spisovateľov. Pretože v tomto období práve spisovatelia najväčšmi ovplyvňovali verejnú mienku a patrili medzi intelektuálov, ktorí sa nebáli kriticky vystupovať voči praktikám vládnucej strany. Ak chceme pochopiť, prečo slovenskí spisovatelia v päťdesiatom šiestom prijali maďarskú revolúciu rozpačito, musíme si podrobnejšie všímať ich činnosť a aktivity od začiatku roka 1956. Najdôležitejšou udalosťou v živote českých a slovenských spisovateľov bol dnes už legendárny II. zjazd československých spisovateľov, ktorý sa konal 22.-29. apríla v Prahe. Predchádzal mu XX. zjazd KSSZ, na ktorom záverečné vystúpenie Nikitu S. Chruščova posmelilo aj slovenských a českých spisovateľov. Na svojom zjazde „vystúpili ako svedomie národa a apelovali na vedúce stranícke a vládne orgány, aby vyvodili dôsledky z predchádzajúceho obdobia bezprávia páchaného v masovom meradle".1 Najmä vystúpenia Františka Hrubľna, Jaroslav Seiferta, ale aj Ladislava Mňačka a niektorých ďalších zarezonovali. Napríklad Mňačko zo zjazdovej tribúny na plné ústa navrhol, aby sa všetky kádrové dotazníky zviezli na Václavské námestie v Prahe a zapálila sa z nich veľká vatra. Ladislav Mňačko patril vtedy k prominentným novinárom a ako šéfredaktor Kultúrneho života mal v rukách silný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. (Škoda, že po skončení II. zjazdu československých spisovateľov sa vzdal šéfredaktorstva, ale duch jeho vedenia novín ešte dlho pretrvával.) Treba pripomenúť, že Kultúrny život bol periodikom predovšetkým intelektuálov. Poprední novinári a spisovatelia svojimi článkami a diskusiami v ňom komentovali všetky dôležité udalosti, ktoré sa na Slovensku udiali. Na profile šéfredaktora tohto týždenníka Ladislava Mňačka, ktorý bol v tom čase uprostred nielen politického, ale aj kultúrnospoločenského života, priblížime atmosféru, ktorá vládla medzi spisovateľmi a novinármi v roku 1956, a tým viac-menej aj celospoločenskú klímu. Sme presvedčení, že cez jeho osobu sa nám najlepšir podarí zdokumentovať aj postoje slovenských spisovateľov k udalostiam v Maďarsku a ich reakcie na maďarskú revolúciu v jeseni 1956. Dalo sa predpokladať, že niektorí spisovatelia, ktorí boli dovtedy predĺženými rukami straníckych aparátov, sa začnú rýchlo otáčať v smere vetra, ktorý zavial po XX. zjazde KSSZ. Pochopili, že ak chcú ostať v popredí, musia sa čím skôr preorientovať. Za všetkých môžeme menovať Ctibora Štľtnického, ktorý už na plenárnej schôdzi slovenských spisovateľov 1. júna 1956 pohotovo hovoril o šliapaní po slobodách a právach v mene revolúcie, ale aj o zneužívaní dôvery ľudu a o terorizovaní, čo bolo v diametrálnom rozpore s tým, čo presadzoval v prvých mesiacoch roka 1956. Dokon-
