Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
László Bukovszky: Štátna bezpečnosť a maďaarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu
88 Jozef Haľko Uvedený Fond bol ústrednou témou schôdze kňazov komárňanského dekanátu, ktorí debatovali nielen o pokusoch „špekulovať“ s týmto fondom, ale aj o „obetavej láske veriacich pri zbere naturálií pre trpiacich južných bratov", ako to živo vykreslil okoličniansky farár Ľudovít Lintner. Do politických analýz sa pustil kolárovský kanonik Karol Csókás, ktorý konštatoval, že Maďarsko do nešťastia „vohnala štvavá propaganda západu“. Na záver dekan J. Gajdoš kňazov povzbudil byť príkladom trpezlivosti a pokojamilovnosti a prosil podľa možnosti nekritizovať a nepolitizovať.38 O „štvaní Západu" na zhromaždení novozámockého duchovenstva hovoril kňaz Dr. Jozef Korec, podľa ktorého zásah ZSSR bol nutný, lebo „nesmieme dovoliť vytvoriť nové ohnisko vojny“, pričom „nepriateľské živly a propaganda" v Maďarsku „nám môžu byť na poučenie a povzbudenie k bdelosti". K tomu vládny zmocnenec na biskupskom úrade v Trnave Karol Nagy doplnil, že „nie všetko bolo v Maďarsku zlé“, že tu ide „o zdiskreditovanie ľudovodemokratického zriadenia“, a preto nech sa kňazi pričinia, „aby ľud správne chápal udalosti v Maďarsku“.39 Menej ideologizovaný a problém lepšie vystihujúci pohľad na revolučné udalosti v Maďarsku ponúkol galantský dekan Rezső Andris na pracovnom zasadaní šalianskeho dekanátu: „Problémy začali, keď po vynechaní odborníkov a zanedbaní skutočných záujmov krajiny obetovali istí vedúci činitelia v záujme zbožštených noriem plánu státisíce forintov. Výsledkom bolo, že maďarskí pracujúci mali rovnako málo peňazí, ako radosti. Robotníctvo túžilo po transparentnejšej atmosfére a pozdvihli hlas proti upadajúcej životnej úrovni... medzi mnohými slovami potom zazneli aj zbrane. Smutný výsledok toho všetkého všetci dobre poznáme“. Keď sa potom vládny zmocnenec Nagy zaujímal o nálady medzi veriacimi, odpovedali mu, že podľa všeobecného názoru u nás nič podobné ako v Maďarsku nehrozí. Niektorí duchovní referovali o pochvalných vyjadreniach návštevníkov z Maďarska, ktorí si s najvyšším uznaním povzdychli, „kiež by sme si mohli zobrať niečo z vášho blahobytu". Okresný cirkevný tajomník na záver vyhlásil, že v Maďarsku situáciu „zneužilo bývalé vedenie“ a popri oprávnených požiadavkách pracujúcich „vystrčili hlavy aj hyeny“. Samozrejme, hyenami mali byť bývalí velkostatkári a fabrikanti, ktorí urobili všetko v záujme opätovného prevzatia moci z rúk ľudu. „Ale to sa im podariť nemôže, lebo ľud má väčšiu silu ako oni!“ Kňazov znova upozornil, že ich povolaním nie je politika, ale pozdvihnutie blahobytu pracujúceho človeka.40 Negatívne hodnotenie vojenského zásahu sovietskych vojakov mala do úzadia zatlačiť a do pozitívnej polohy pretransformovať aktívna stimulácia obyvateľstva, aby prispelo do široko propagovaného Fondu solidarity na pomoc postihnutým v Maďarsku. Katolícke noviny prízvukovali, že prvým dobrodincom je vlastne komunistická vláda a je príkladom pre ľud, keď ohlásila, že „poskytuje Maďarsku pomoc v hodnote 90 miliónov korún“.41 Úspech finančnej zbierky napomohli aj jednotliví slovenskí ordinári, ktorí s jej celoplošnou podporou nemohli mať zásadnejší problém: akcia sa javila ako cirkvi blízka forma almužny pre trpiacich a postihnutých. V inkriminovanom období všetky farské úrady dostali obežník s inštrukciou, aby duchovní podnietili veriacich do veľkorysých príspevkov. Zaujímavé je, že hoci z každého biskupského úradu rozoslali vlastné, samostatne koncipované texty, všetky zjavne vychádzali zo spoločnej ideovej matrice. Na prvom mieste bol vždy opis žalostnej situácie u južných susedov, po ňom nasledoval biblický argument, ktorý - do tretice - ústil do apelu nezostať ľahostajným a prispieť. V prvom bode obežníky opisovali „strašné“, či „hrozné“ udalosti, ktoré „otriasli svetom“, následne pripomínajú straty na životoch i „nedozierne“ hmotné škody. Obež-
