Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
László Bukovszky: Štátna bezpečnosť a maďaarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu
Ohlas maďarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu 89 nľky zo Spišského podhradia, Košíc a Rožňavy plasticky vykresľovali “veľa hrobov, vdov a sirôt“,42 „rozbúrané rodinné domy... vraždy, krviprelievania, siroty, vdovy, hriechy a preklínania... srdcervúco boľavé rany nášho najbližšieho suseda“.43 O „nesmiernej biede“ sa zmieňoval prípis z Rožňavy, ktorý detailizoval „viac miliónom metrov štvorcových rozbitého okenného skla v novembrových mrazoch“, čo prinieslo „zimu, chorobu, nahotu, hlad, rany a vojnové útrapy".44 Po náčrte situácie sa uvádzal vhodný biblický citát o almužne a pomoci blížnemu, najčastejšie obraz milosrdného Samaritána a tiež úryvok z Matúšovho evanjelia, kde sa Ježiš identifikuje s chudobnými hovoriac „bol som hladný a dali ste mi jesť", alebo „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 35 - 40). Častejšie sa tiež citovala výzva evanjelistu Jána nemilovať iba slovom a jazykom, ale „skutkom a pravdou“ (1 Jn 3, 17 - 18). „Toto majme pred očami“, napísal biskup Ambróz Lazík z Trnavy, „a toto vysvetlime aj svojim veriacim, aby nielen súcitom sa naplnilo ich dobré srdce, ale aby sa ono otvorilo aj hmatateľným spôsobom, žeby každý podľa svojej možnosti prispel k zvýšeniu pomoci, ktorú chceme poskytnúť našim utrápeným a núdzu trpiacim bratom a sestrám v Maďarsku.“45 V niektorých obežníkoch opäť nechýbala „ideologická nadpráca“ v podobe nasledovných formulácií: „Sme šťastní“, písalo sa v obežníku z Košíc, „že náš štát je ostrovom pokoja, poriadku, práce a neustále stúpajúcej životnej úrovne.“45 „Pod vedením Národného frontu“, dodával cirkulár zo Spišského Podhradia, „začal náš ľud veľkú, dlhodobú akciu pomoci, Fond solidarity... nesmieme chýbať ani my so svojimi veriacimi.“47 Pokusom o využitie cirkvi na spoluformovanie spoločenskej atmosféry komunisti vlastne priznali, že jej stále pripisujú nemalý vplyv. Či ich cirkev „poslúchala“ alebo „neposlúchala“, stále to vyjadrovalo jej pretrvávajúci účinný dosah na nezanedbateľné množstvo veriacich. Aj skúsenosti z roku 1956 vo veľkej miere potvrdili, že cirkev zostávala aspoň do určitej miery mienkotvornou štruktúrou spoločnosti. Niet preto divu, že po prekonaní tejto prvej veľkej krízy totalitného režimu naformuloval ÚV KSČ v máji roku 1957 ďalšie Zásady cirkevnej politiky, podľa ktorých bolo nutné „skoncovať s nesprávnou praxou podceňovania cirkevnopolitickej problematiky v okresoch, ktorá viedla k tomu, že často dozor štátu nad činnosťou cirkvi poklesol“.48 Možno si totalitný vládcovia koncom 50. rokov predstavovali, že problematiku cirkvi budú mať dlhodobo pod nerušenou kontrolou. Netrvalo však dlho a zo zahraničia prišiel ďalší, pre cirkev dynamizujúci a pre komunistov znepokojujúci impulz. Tentoraz nie z Maďarska, ale z Vatikánu, kde nový pápež Ján XXIII. nečakane vyhlásil zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu. To je však už iná téma. Poznámky 1 Slovenský národný archív Bratislava (SNA), fond (f.) ÚV KSS - preds., kartón (kart.) 961. Správa o súčasnej cirkevno-politickej situácii na Slovensku a uskutočňovanie zásad cirkevnej politiky, schválených politickým byrom ÚV KSČ z 21. mája 1957, schôdza z 27. septembra 1957. 2 Pešek, J. - Barnovský, M.: Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953-1970. Bratislava, Veda Vydavateľstvo SAV, 1999, s. 48-49. 3 Gergely, J.: Mindszenty József. In: Rácz, Á.: Nagy képes millenniumi arcképcsarnok - 100 portré a magyar történelemből. Budapest, Rubicon-Aquila-Könyvek, 2000, s. 318-319. 4 Archív Ústavu pamäti národa (AÚPN), f. B 10 - Krajská správa MV Košice, i. j. 72. Materiály o verejnej mienke obyvateľstva v Košickom kraji - zamerané k udalostiam v Poľsku a
