Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)

Popély Árpád: A szlovák pártvezetés és az 1956-os magyar forradalom

78 László Bukovszky

hlavne na zistenie rozširovateľov protištátnych letákov. Štátna bezpečnosť zintenzívnila svoju činnosť na objektoch po všetkých líniách. Zvlášť venovala pozornosť hlinkovcom, tzv. bývalým ľuďom, cirkvi a bývalým vysokým dôstojníkom. Okresné oddelenia vypracovali zoznamy všetkých podozrivých osôb, tzv. reakčných živlov.23

V posledných októbrových dňoch revolúcia v Maďarsku zvíťazila. Pre sovietske vedenie to znamenalo, že sa vyčerpali možnosti mierového riešenia maďarskej krízy. Na rokovaniach predsedníctva ÚV KSSZ v dňoch 30. - 31. októbra 1956 sa zrodilo rozhodnutie o príprave druhej vojenskej operácie.24 Československé stranícke vedenie vojenský, ozbrojený zákrok proti povstaniu podporilo. Vzniknutú situáciu v Maďarsku charakterizovalo ako „akciu imperialistických síl proti socialistickým štátom a ich mierumilovnej politike“.25

V súvislosti so sovietskou ofenzívou ozbrojené zložky MV sa pripravili na prípadné nepokoje aj v Československu. Úlohy ozbrojených orgánov MV v tomto smere konkretizoval ďalší tajný rozkaz R. Baráka, vydaný 3. novembra. V zmysle rozkazu ŠtB nekompromisne eliminovala akékoľvek aktivity odporcov komunistického režimu a svojimi prostriedkami obmedzila aj najmenšiu príležitosť ich aktivizácie. Cieľom komunistického vedenia bolo navonok prezentovať jednotu strany, jednotu robotníckej triedy a celej spoločnosti. Tento cieľ ŠtB svojou činnosťou plne podporovala. Podľa Baráka „Štátna bezpečnosť bola a je zbraňou strany a zbraňou ľudu. Vďaka vedeniu strany a vlády môže naša bezpečnosť úspešne plniť svoje čestné poslanie."26

Štátna bezpečnosť mala zaistiť všetky náznaky a pokusy nepriateľskej činnosti, ktoré by smerovali k protistraníckym a protištátnym výzvam a jednotlivé prípady samostatne riešiť. Najväčší dôraz MV kládlo na zosilnenie agentúrnej činnosti na všetkých úsekoch. Agentúra sa zameriavala predovšetkým na tzv. bývalých ľudí. Druhú cieľovú skupinu záujmu ŠtB tvorili západní diplomati, novinári a vízoví cudzinci. Ich styky sa monitorovali všetkými operatívnymi prostriedkami. ŠtB sa aktívne venovala agentúrnemu rozpracovaniu osôb, na ktoré už bol založený zväzok a mala signály o ich nepriateľskej činnosti. Za nepriateľskú činnosť sa považoval styk s rozviedkou západných štátov, podozrenie na organizovanie ilegálnych protištátnych skupín, sabotáže atď. Podľa tajného rozkazu č. 115 Štátna bezpečnosť venovala zvýšenú pozornosť odhaľovaniu nepriateľskej činnosti medzi študentmi, novinármi, spisovateľmi a umelcami. Sledovala činnosť bývalých väzňov, navrátilcov, turistov a všetkých cudzincov zo Západu.27

Po skúsenostiach z Maďarska bolo vedenie komunistickej strany pripravené na prípadné demonštrácie i na ozbrojený odpor. Námestník MV plk. Jozef Kudrna mal za úlohu pripraviť zásady a smernice o agentúrno-operatívnej taktike v prípade nepokojov na športových, kultúrnych a spoločenských podujatiach.28 V celej republike prebehli kontroly ochrany armádnych muničných skladov pod dohľadom VI. správy MV. Ostatné skladiská zbraní a munícií mali zaistiť náčelníci krajských správ MV. V prípade nepokojov minister vnútra nariadil bojovú prípravu všetkých príslušníkov MV, ktorá bola zameraná na praktické ovládanie používaných zbraní. Podľa Barákovho rozkazu ozbrojené zložky MV mali v právomoci zneškodniť akékoľvek pokusy odporu. V okresných a krajských mestách boli počas lampiónových sprievodov a 7. novembra na manifestáciách pracujúcich v pohotovosti všetky ozbrojené zložky MV. Povinnosťou hliadok VB bolo udržať verejný poriadok a bezpečnosť počas sprievodov, zabraňovať rozširovaniu letákov, písaniu protištátnych nápisov, hlásaniu protištátnych hesiel a prekaziť prípadnú provokáciu a výtržnosti.29 Okrem toho v krajských mestách boli zriadené pohotovostné jednotky ozbrojené ľahkými zbraňami. Počet príslušníkov jednotlivých pohotovostných jednotiek dosahoval 15 osôb.