Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)

Popély Árpád: A szlovák pártvezetés és az 1956-os magyar forradalom

Štátna bezpečnosť a maďarská revolúcia roku 1956

79

V súvislosti s ozbrojeným útokom sovietskej armády 4. novembra minister Barák nariadil stopercentnú pohotovosť pre všetky zložky MV. Počas revolúcie legálne, resp. ilegálne prichádzali z Maďarska rôzne skupiny civilistov. Aby sa zabránilo prechodu bývalých revolucionárov na územie ČSR, po 4. novembri boli všetky osoby i členovia strany pri prechode štátnych hraníc s riadnym cestovným povolením odovzdané orgánom štátnej bezpečnosti na predbežný výsluch. Na slovenskej strane sa v sídle každého pohraničného okresu zriadili tzv. výsluchové skupiny. Existovali len krátke obdobie - námestník ministra vnútra plk. Karel Klíma ich dňom 23. novembra 1956 zrušil. Členovia týchto skupín sa vrátili na miesta trvalého zaradenia a úlohy výsluchových skupín prevzali okresné oddelenia MV, ktoré podľa potreby na to určili istý počet príslušníkov zo svojich radov.30

Po potlačení revolúcie v Maďarsku sovietskou armádou MV postupne odvolalo svoje bezpečnostné opatrenia. Tajným rozkazom č. 120 z 9. novembra 1956 bola na Slovensku zrušená pohotovosť príslušníkov ŠtB i VB. Naďalej však zostala v platnosti stopercentná dosažiteľnosť. Náčelníci krajských správ MV mali podľa miestnej situácie zaistiť ďalšie bezpečnostné opatrenia.31 Štyri dni po historickej návšteve predsedu vlády ČSR Viliama Širokého v Budapešti, minister Barák ďalším rozkazom zrušil 20. novembra dosažiteľnosť ozbrojených zložiek MV. Zrušil aj mimoriadne opatrenia vo väzniciach a povinnosť podávania mimoriadnych situačných správ. Vzhľadom na konsolidáciu situácie v Maďarsku prestali o mesiac neskôr, 20. decembra, platiť mimoriadne opatrenia aj na československo-maďarských štátnych hraniciach.32

Rudolf Barák činnosť bezpečnostných orgánov počas maďarských udalostí hodnotil veľmi kladne. Koncom novembra vyslovil poďakovanie všetkým zložkám MV za zodpovedný výkon služby. Podľa neho všetky zložky MV prejavili pri výkone služby „vysokého straníckeho a bojového ducha, a tým znovu potvrdili, že aparát ministerstva vnútra je spoľahlivou zbraňou ľudu, KSČ a vlády národného frontu".33

Táto „spoľahlivá zbraň ľudu" z mocenského princípu úzkej elity KSČ, resp. KSS spečatila životy cca 400 občanom na Slovensku, ktorí verejne alebo tajne vyslovili súhlas so spoločenskou premenou a podporili udalosti v Maďarsku.

Poznámky

1 Kaplan, K.: Československo v letech 1953-1966. 3. část. Praha, SPN, 1992, s.4.; Marušiak, J.: Slovenské postoje počas krízy komunistického systému v rokoch 1956-1957. In: Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948-1989. Najnovšie dejiny I. Banská Bystrica, 1997, s.180-181.

2 Frolľk, J.: Nástin organizačního vývoje státobezpečnostních složek Sboru národní bezpečnosti v letech 1948-1989. In: Sborník archivnľch prací, 1991, č.2, s. 463-470.

3 Pešek, J.: Nástroj represie a politickej kontroly. Štátna bezpečnosť na Slovensku 1953-1970. Bratislava, Veda, 2000, s. 21.

4 Pešek, J.: c. d., s. 22.

5 Frolľk, J.: c. d.; Churaň, M. a kol.: Encyklopédie špionáže. Praha, 2000, s. 224.

6 Szakolczy, A.: Az 1956-os forradalom és szabadságharc. Budapest, 2001, s. 17-18. Životná úroveň mestského obyvateľstva v Maďarsku bola roku 1956 nižšia, ako roku 1936.

7 Pernes, J.: Ohlas maďarské revoluce roku 1956 v československé verejnosti. In: Soudobé dejiny, 4, 96, s. 512-527; Bľlek, J. - Pilát, V.: Bezprostrední reakce československých politických a vojenských orgánú na povstání v Maďarsku. In: Soudobé dejiny, 4, 96, s. 500-512.